Pozrite si
Po havárii jadrovej elektrárne v Černobyle, ale hlavne po katastrofe v japonskej Fukušime, došlo k dramatickému sprísneniu bezpečnostných opatrení. V oboch prípadoch rozsiahly únik radiácie poukázal na nebezpečenstvo spojené so štiepnymi reaktormi.
Slnko a vietor sú fajn, ale nie sú všeliekom
Viaceré krajiny následne začali jadrovú energetiku obmedzovať. Niektoré sa dokonca rozhodli postupne ju úplne utlmiť a nahradiť inými, hlavne obnoviteľnými zdrojmi energie. Príkladom je Nemecko, či Rakúsko.
Lenže široké nasadenie solárnych a veterných elektrární vnáša do rozvodných sietí neúnosnú nestabilitu. Preto sa na preklenutie nerovnováhy musia využívať aj tepelné elektrárne. Tie však spaľujú fosílne palivá, takže produkujú oxid uhličitý a ďalšie nepríjemné emisie.
Zdá sa, že úplné odmietnutie jadrových elektrární je len ďalším extrémom, s výnimkou krajín, ktoré majú dostatočný potenciál pre výrobu elektriny v hydroelektrárňach. Podľa novej štúdie MIT je dosiahnutie nízkouhlíkovej budúcnosti za rozumnú cenu možné len s kombináciou viacerých zdrojov energie. Pritom jadrová energia bude ich rozhodujúcou zložkou.
Štúdia „The Future of Nuclear Energy in a Carbon-Constrained World“ od MIT Energy Initiative tvrdí, že vytvorenie radikálne nízkouhlíkového hospodárstva bez jadrových reaktorov by stálo 2x, až 4x toľko ako s jadrovou energetikou.
Alternatívne zdroje energie ako fotovoltaické a veterné elektrárne majú síce rad výhod, ale aj viacero nevýhod. Patrí k nim nestabilita dodávok energie, veľká geografická stopa, dopad na životné prostredie, aj závislosť na konvenčných tepelných elektrárňach kvôli spomínanej stabilizácii sietí.
Jadrová energetika ako východisko
Preferovanie niektorých zdrojov na úkor iných je témou na rozsiahle diskusie, ale zvyšovanie spotreby elektrickej energie, a tým aj výroby, je dnes spojené s nevyhnutným rastom emisií CO2. A, ako cítime už aj na vlastnej koži, klimatická zmena nám aj bez zvyšovania produkcie skleníkových plynov začína robiť starosti.
MIT tvrdí, že ak má svet dosiahnuť do roku 2050 podstatnú dekarbonizáciu, je veľká pravdepodobnosť, že sa to podarí dosiahnuť len za cenu obrovských nákladov. Alebo za cenu oveľa nižšej spotreby elektrickej energie, ktorá bude ale podstatne drahšia. S tým by bol spojený pokles životnej úrovne na celom svete, aj pokles globálnej ekonomiky.
Riešenie však existuje. Štúdia MIT uvádza, že jadrová energia s nulovými emisiami oxidu uhličitého musí hrať oveľa väčšiu úlohu pri výrobe elektrickej energie v celosvetovom meradle. Dnes je celkový podiel jadrovej energie ako primárneho zdroja globálne len päť percent. V Európe a Amerike má jadrová energetika tendenciu veľmi mierneho rastu, no niektoré krajiny ju úplne opúšťajú.
Na základe analýzy existujúcich projektov ľahkovodných reaktorov (LWR) vo svete správa MIT hovorí, že hlavnou prekážkou rozsiahleho budovania jadrových reaktorov je cena – nielen kvôli boomu využívania zemného plynu, ale aj kvôli vládnym reguláciám, obavám o bezpečnosť, politickým predsudkom a neefektívnosti odvetvia. O poslednom z menovaných dôvodov vieme svoje aj na Slovensku, kde sa budovanie 3. a 4. bloku JE Mochovce mení na nekonečný príbeh a čiernu dieru na financie.
Spoločný vývoj pre pokrok a vyššiu bezpečnosť
Štúdia MIT odporúča, aby nové moderné konštrukcie reaktorov využívali systémy pasívnej bezpečnosti a vlastné stabilné chemické, fyzikálne a tepelné systémy, nevyžadujúce pre svoju prevádzku vonkajšie zdroje energie. Ideálne by tieto systémy boli automatické a mali by podliehať medzinárodným normám pre zníženie nákladov na aplikáciu a zvýšenie dôvery investorov.
Zo strany politikov by nemala byť jadrová energetiky diskriminovaná a mala by dostávať rovnakú podporu a podmienky, ako ostatné nízkouhlíkové technológie výroby energie. Tým by sa vytvorilo konkurenčné prostredie.
Vysokú efektívnosť a minimalizáciu ekologických dopadov sľubujú nové technológie štiepnych reaktorov (jadrovú fúziu, ktorá je stále hudbou budúcnosti, teraz neriešme).
Napríklad reaktory MSR (Molten Salt Reactor ) s roztavenou soľou majú oproti bežným ľahkovodným reaktorom výhodu, že dokážu využiť až 96% jadrového paliva, namiesto 3-4% a produkujú minimum jadrového odpadu.
Štúdia poukazuje na to, že je potrebné, aby vlády umožnili budovanie viac prototypov reaktorov a zdieľanie regulačných, výskumných a vývojových nákladov na podporu technických inovácií. S rozumným prístupom by sme mohli očistiť meno jadrovej energetiky od prizmy neekologickej a nebezpečnej formy výroby elektriny a zmeniť energetický mix k lepšiemu.
Zdroj