IronLev demonštroval magnetickú levitáciu na bežných železničných tratiach

Zabudnite na hyperloop, potrubnú železnicu pohybujúcu sa rýchlosťou vyše 1000 km/h. Talianska firma IronLev hodlá zmeniť pravidlá hry a priniesť revolúciu v doprave „po ére kolesa“.

Hyperloop sa z veľkých očakávaní v priebehu rokov mení na prakticky dokonalé fiasko. Myšlienka síce vyzerá lákavo, ale prináša viac otázok ako odpovedí. A náklady na vybudovanie trate s takmer vákuovým potrubím, technologické a bezpečnostné problémy spôsobili, že dodnes neexistuje jediná fungujúca trať hyperloop. Niekoľko stometrové testovacie potrubia, slúžiace na „namotávanie“ investorov nepočítame.

Ale pre vlakové expresy, ktoré by mohli na vnútrozemských linkách smelo konkurovať leteckej doprave, existuje aj iná cesta. Vlaky levitujúce na magnetickom vankúši (odtiaľ pochádza aj ich označenie „maglev“) môžu dosahovať rýchlosti, ktoré sú pre kolesové vlakové súpravy nedosiahnuteľné.

V Číne pred troma rokmi predstavili prototyp vlaku maglev, ktorý má ambície stať sa s projektovanou rýchlosťou 620 km/h rýchlostným rekordmanom pre pozemnú dopravu v atmosférickom prostredí. Má ľahkú konštrukciu z uhlíkových vlákien, tvar lokomotívy s nízkym odporom vzduchu a používa vysokoteplotné supravodivé magnety pre systém maglev s vysokou nosnosťou.

Bohužiaľ, napriek úspechu, ktorý tieto vlaky maglev zaznamenali, je dnes na svete funkčných vlakov využívajúcich tento systém pohonu stále iba šesť: tri v Číne, dva v Južnej Kórei a jeden v Japonsku. Dôvodom sú vysoké náklady spojené s ich prevádzkou aj s budovaním špeciálnych tratí. To sa ale s technológiou IronLev môže zmeniť.

Európa je blízko k obrovskému kroku vo vývoji železničnej dopravy. Test talianskej firmy IronLev ukázal, ako môže magnetický levitačný vlak, čiže maglev, fungovať na existujúcich železničných tratiach.

Firma IronLev bola založená v roku 2017 ako spoločný podnik medzi inžinierskym inovačným štúdiom Girotto Brevetti a startupom Ales Tech vytvoreným univerzitnými študentmi, ktorí vyvinuli závesný systém pre súťaž SpaceX Hyperloop.

Namiesto použitia značného množstva energie na prevádzku dopravného systému maglev založeného na elektromagnetoch, IronLev použil pasívne magnetické sily na vytvorenie „vzduchového vankúša, ktorý fyzicky oddeľuje vozidlo od trate.“

V čase vzniku mala už firma postavený a testovaný technologický demonštrátor pasívnej feromagnetickej levitácie v laboratórnych podmienkach. V roku 2018 nasledovala plošina vozíka, na ktorom sa nachádzal elektromobil Tesla s hmotnosťou 2 tony, ktorým sa dalo pohybovať „jednoduchým ľahkým tlakom ruky“.

Odvtedy bol dosiahnutý značný pokrok, keď najnovšie IronLev demonštroval testovacie vozidlo na 2 km dlhom úseku železničnej trate na trase Adria-Mestre v spolupráci s regiónom Veneto v Taliansku. Prototyp zavesený na magnetických lyžinách vážil tonu a vďaka motorom na každom sklze sa mu podarilo dosiahnuť rýchlosť 70 km/h.

Podrobnosti neboli zverejnené, ale konštruktéri zdôrazňujú, že na trati neboli vykonané žiadne úpravy a do infraštruktúry neboli pridané žiadne prvky. Ďalším krokom má byť stavba 20-tonového vozidla a zvýšenie rýchlosti na 200 km/h. Iste, stále je to ďaleko od komerčných levitujúcich superexpresov, ale technológia vyzerá nádejne a IronLev hovorí o ďalšej fáze dopravnej (r)evolúcie ako o „post kolesovej“.

Európa by mohla využiť viac ako 360 000 kilometrov železničných tratí, ktoré sa nachádzajú v európskom železničnom systéme. IronLev tvrdí, že systém je mimoriadne energeticky efektívny.

Nie je síce jasné, ako tamojší inžinieri dosiahli, aby sa permanentné magnety vo vozidle odpudzovali od železných koľají, keď za bežných okolností by sa magnet na koľajnicu prilepil, ale to výrobné tajomstvo im ponechajme. Keď však spomíname mimoriadne efektívne magnety, určite budú vyrobené z prvkov vzácnych zemín – lantanoidov – ako neodým. Neodýmové magnety sú schopné uniesť viac ako tisícnásobok vlastnej hmotnosti. Ale väčšinu ťažby a dodávok vzácnych zemín kontroluje Čína, čo by mohol byť v budúcnosti menší problém.