Sonda NASA InSight pristála na Marse už takmer pred rokom, ale jedno z jej hlavných poslaní sa jej zatiaľ nepodarilo naplniť. Charakterizuje ho už samotný názov InSight , ktorý je skratkou z anglického „Interior Exploration using Seismic Investigation, Geodesy and Heat Transport“ („Podpovrchový prieskum pomocou seizmického skúmania, geodézie a prenosu tepla“).
Jedným z dôležitých prístrojov na palube sondy je HP3 (Heat Flow and Physical Properties Package), samopenetračná tepelná sonda, ktorá by sa mala zavŕtať do hĺbky 3 až 5 m pod povrch Marsu. Prostredníctvom tepelných senzorov umiestnených každých 10 cm na signálnom pásiku, ktorý tepelná sonda ťahá za sebou, by mala získavať informácie o rozložení teploty pod povrchom marsovskej púšte.
Problém však je, že tepelná sonda prezývaná aj „krtko“ sa namiesto 5 metrov dokázala zavŕtať len do hĺbky asi 35 cm. Postupu zrejme bráni nevhodné zloženie horniny, ktoré nedovoľuje sonde HP3 zapnúť príklep.
Kto pracoval s príklepovou vŕtačkou, pozná situáciu, keď príklep nechce zabrať, lebo vrták nemá dostatočný odpor v diere.
Podobnej situácii údajne čelí aj InSight na Marse. Vedci a inžinieri z NASA teraz majú ťažkú hlavu pri hľadaní východiska. Vzhľadom na vzdialenosť desiatok miliónov kilometrov nie je možné so sondou pracovať interaktívne.
NASA má však vo svojom Jet Propulsion Laboratory (JPL) v Pasadene v Kalifornii k dispozícii pracovnú repliku sondy InSight, aj pracovný model tepelnej sondy, takže môže riešenia simulovať na Zemi. Jedno z nich vyzerá nádejne.
Vedci sa pri ňom pokúsia pomocou lopatky robotického ramena sondy InSight nahrnúť zeminu do súčasnej diery s hĺbkou 35 cm a následne okrajom lopatky pritlačiť k vrtáku, aby získal väčší odpor, čo by malo pomôcť zapnúť príklep. Cieľom je dostať sa do pôvodne plánovanej hĺbky 5 metrov pod povrch Marsu.
Výskum má priniesť odpovede na otázku, aká je geologická aktivita planéty a čo sa presne deje pod povrchom púšte.
Hľadanie realizovateľných riešení pri prekonávaní problémov robotických sond vo vzdialenom vesmíre vyžaduje mimoriadnu trpezlivosť a plánovanie. Záchranné operácie pri medziplanetárnych misiách však nie sú pre NASA novinkou, a to ani na Marse. Výskumný tím Mars Exploration Rover napríklad pomohol pri viacerých príležitostiach zachrániť marsovské rovery Spirit a Opportunity.