Hyundai i30N Performance - nebyť uší, obsmejem si šťastím hlavu

Dizajn Hyundai i30 je už pre väčšinu z vás určite známy. Ako ma presvedčili komentáre pod článkami a videami venovanými tomuto autu, niekomu sa nový konzervatívny vzhľad páči a niekomu nie. Ja patrím skôr do tej prvej skupiny, aj keď pár výhrad mám.

Z rovnakých tvarov vychádza aj Hyundai i30N, teda kúsok, ktorý ukazuje, že aj z tak obyčajného auta, akým v očiach mnohých i30 je, sa dá spraviť hot hatch. Hyundai však v jeho prípade nepridal iba poriadny motor, ale doslova postavil auto pre zábavu a potešenie od základu.

i30N je prvým hot hatchom z dielne Hyundai a ja dúfam, že nie posledným. Doslova som sa do neho zamiloval a veľmi rád mu prepáčim pár drobností, ktoré by som na ňom zmenil.

Poďme na to ale pekne pomaličky a poporiadku. Svoje športové ambície dáva i30N najavo už na prvý pohľad. Pekne sa krčí pri zemi, pričom niekoľko decentných prvkov poukazuje na to, že túto modrú krásku nepoháňa mŕtvy trojvalec.

Mnou testovaný kúsok bol, ako vidíte v krásnej modrej farbe Performance Blue, ktorá mu neskutočne sedí. Ak by ste však nechceli až tak výrazne dávať najavo, že máte „Nko”, k dispozícii sú aj menej nápadné odtiene.

Samozrejme okrem základnej modrej nájdete na aute aj drobné prvky v červenom laku. Linka v tejto farbe sa nachádza na prednom lízatku, na zadnom difúzore a samozrejme aj na brzdových strmeňoch.

Tie sa mimochodom skrývajú pod veľmi pekné 19” disky, obuté na pneumatikách 235/35. Komfortná jazda teda nie je hlavným lákadlom tohto kúsku. Aj keď pravdou ostáva, že v normálnom nastavení je jazda na Nku prekvapivo pohodlná. Samozrejme vzhľadom na to, o aké auto sa jedná.

Predná časť obsahuje spojler, funkčné prívody vzduchu k brzdám a samozrejme poriadne veľkú masku, ktorú už poznáme. Aj keď základ predných svetiel vychádza práve z bežného modelu i30, je predsalen trochu pozmenený.

Celé predné svetlá sú viac ladené do čierna, čo sa k tomuto autu extrémne hodí. Samozrejme používajú LED technológiu a nechýba im ani automatické prepínanie stretávacích a diaľkových svetiel. To navyše funguje veľmi spoľahlivo.

Okrem toho nechýbajú ani LED svetlá denného svietenia, ktoré sú kombinované so smerovkou. Prisvetľovanie do zákrut je rovnako riešené prostredníctvom LED svetiel a naozaj funguje. Vďaka nemu uvidíte do križovatky ešte predtým, ako do nej autom vojdete.

Väčšina vodičov si aj tak Hyundai i30N zapamätá zozadu. Túto časť totiž budú vidieť a samozrejme počuť najčastejšie. Na rozdiel od bežnej verzie sa tá „N-ková” akosi rozťahuje do strán.

Auto leží pekne pri zemi a kolesá sú úplne na krajoch, pričom jemne vytŕčajú. Športové gény prezrádzajú aj dve nadpriemerne veľké koncovky výfuku, ale k nim sa ešte dostaneme.

Vzadu nechýba ani poriadny spojler, ktorý je v strede doplnený o elegantné tretie brzdové svetlo v tvare trojuholníka. Práve takéto drobné detaily dotvárajú športového ducha tohto unikátneho auta.

Zadné svetlá po vzore tých predných používajú LED technológiu a tak podobne, ako v prípade bežnej i30 aj Nko ponúka jasný svetelný podpis.

Samozrejme nechýba ani písmeno „N” na zadných dverách, takže každý bude vedieť, že vás nepredbehla iba „ospojlerovaná” i30 s benzínovou jednaštvorkou.

Sklamaním je interiér. Nie však spracovaním, alebo ergonómiou. Osobne by som však v prípade hot hatchu čakal výraznejšie prvky, ktoré by aj vnútri dávali vedieť o jeho športovom duchu.

Chýbajú tak emócie, ktoré by vodič získal už po nasadnutí. V skutočnosti je však tých emócií viac ako dostatok, len sa dostavia až potom, ako absolvujete prvé kilometre.

Línia palubnej dosky, ako aj ten nenávidený negatívne odklonený displej multimediálneho systému teda ostali v tomto prípade zachované.

Jediným rozdielom oproti bežnej verzii je dvojica nových tlačidiel na volante na prepínanie jazdných režimov a nová hlavica radiacej páky.

Športové sedadlá, ktoré bude mať pod sebou vodič a spolujazdec jednoznačne patria do podobného auta a Hyundai si za ne určite zaslúži pochvalu. Stanú sa totiž vašou dokonalou oporou v momente, keď budete rezať zákruty a na dlhšej ceste ponúknu dostatok pohodlia.

Veľmi sa mi zapáčili aj bohaté možnosti ich nastavenia. Samostatne si totiž môžete nastaviť sklon prednej aj zadnej časti, pričom na sedáku nájdete aj výsuvnú časť pre lepšiu podporu vašich stehien.

Svojou veľkosťou však sedadlá o niečo viac obmedzujú priestor pre cestujúcich vzadu. Takže na dlhé trasy si v prípade, že za vami bude sedieť dospelá osoba, budete hľadať svoju ideálnu polohu o niečo ťažšie.

Drobným aj keď minimálnym obmedzením je vzpera v zadnom kufri. Síce neuberá z objemu kufra, ktorý môžete naplno využiť, ale pri preprave väčších predmetov bude prekážkou pri sklopení sedadiel.

Volant vychádza z toho, ktorý nájdete v každej i30, v prípade modelu N je však o niečo hrubší a príjemnejší na držanie. Aj keď Nku budete nakladať, vždy ho budete mať spoľahlivo v rukách.

V jeho spodnej časti sa nachádza už spomínaná dvojica nových tlačidiel. Tým ľavým prepínate bežné režimy Normal, Eco a Sport. To pravé vypustí skutočného diabla, ktorý sa v Hyundai i30N nachádza.

Pomocou nich totiž prepínate dvojicu najostrejších režimov, ktorými i30N disponuje. K dispozícii máte režim N, ktorý nastaví auto doslova na okruh. ESC teda ostane v športovom režime a zapojí sa až v prípade núdze.

Riadenie, prevodovka, motor, podvozok, výfukový systém a stabilizácia sa nastavia tak, aby auto podávalo maximálny výkon a totálnu spätnú väzbu o tom, čo sa deje s kolesami.

Toto je režim, v ktorom si užijete najviac zábavy, ale na druhú stranu nie je až tak vhodný na bežné presúvanie, ako ani na cestovanie po našich „kvalitných“ cestách.

Preto je pod týmto tlačidlom k dispozícii ešte druhý režim N Custom. V ňom si totiž všetky jednotlivé parametre nastavujete sami. Práve toto je režim, ktorý som využíval najčastejšie.

Nastavil som si totiž v ňom výfukový systém na Sport+, teda, aby krásne bublal a pri preraďovaní občas pekne strelil do výfuku a tiež som si nastavil maximálnu odozvu na plynový pedál.

ESC a podvozok som však nechal v normálnom nastavení, pretože aj v tomto prípade sa s Hyundaiom i30N dá jazdiť viac ako športovo, ale nebudete z tvrdého podvozku tak vytrasený, ako je tomu v prípade ostrého módu.

A teraz už poďme k srdcu tohto auta, ktorým je motor. Hyundai i30N sa predáva v dvoch výkonových verziách. Bežná i30N má dvojlitrový benzínový motor s turbom a výkonom 250 koní.

Mnou testovaná verzia nesie označenie i30N Performance a z rovnakého motoru vydoluje až 275 koní. Verzia Performance má navyše variabilný výfukový systém, ktorý je schopný robiť doslova divy.

Už pri naštartovaní sa ozve krásne zabublanie z výfuku, keďže auto si hneď samo mierne zdvihne otáčky. Výfukový systém sa dokonca ozýva aj v režime Normal. Vtedy je však najtichší.

V režime N, sa z neho okamžite stáva symfónia pre človeka, ktorému v krvi kolujú okrem červených a bielych krviniek aj nejaké tie benzínové krvinky. Motor si v tomto režime drží vyššie otáčky, ktoré aj na voľnobehu krásne kolísajú.

Ak sa rozhodnete zatlačiť plynový pedál, okamžite sa zo zadnej časti okrem dunenia ozve niekoľko sálv z dvojice koncoviek. Keď som to spravil prvý krát, vedel som, že ja a Hyundai i30N budeme veľmi dobrý kamaráti.

Výfuk si bez obáv strelí aj v prípade ak sa rozhodnete preradiť vo vyššom otáčkovom spektre. Navyše v prípade podraďovania automaticky pridáva medziplyn, ktorý udrží otáčky v čo najlepšom spektre.

Toto všetko je navyše sprevádzané neopakovateľným zvukovým sprievodom, o ktorý sa stará dvojica veľkých koncoviek a celý výfukový systém s aktívnou klapkou.

Celkovo je to tak návyková kombinácia, že jednoducho ani po niekoľkých dňoch nebudete mať potrebu zapínať audio systém a namiesto rovnej diaľnice si radšej vyberiete trasu, ktorá bude obsahovať dostatok zákrut a úsekov, kde môžete radiť jednotlivé rýchlosti.

Už iba čerešničkou na torte je indikácia optimálneho času radenia prostredníctvom piatich diód v prístrojovom paneli. Ak idete ostro, tak sa vám začnú postupne rozsvecovať diódy, ktoré indikujú otáčky motora. Po jednej bielej nasleduje dvojica oranžových zakončená dvojicou červených diód. Krása.

Možno čakáte, že budem písať, ako je na tom dynamika auta. Čo vám poviem? 275 koní na prednej náprave znamená, že v tom momente, ako stlačíte plynový pedál, letíte dopredu.

Naozaj auto je dravé a jazda s ním je doslova zážitkom. Nehovoriac už o tom symfonickom orchestri, ktorý sa nachádza vzadu.

Aj keď v prípade podobných áut sa doslova nepatrí hovoriť o spotrebe, spomeniem, že áno, žere to! Ak sa budete tešiť ako ja, budete stáť na benzinke každých 400 – 450 km a na palubnom počítači vám bude svietiť priemer cca 15 l/100km.

Ak sa však uskromníte a iba občas si užijete to, čo toto auto ponúka, dostanete sa podstatne nižšie. Mne sa napríklad podarila raz aj spotreba pod 8 l/100km. To som sa však musel naozaj krotiť.

Jediným problémom je malá nádrž. Ono 50 litrov je viac ako dostatok pre bežné benzínové auto tejto veľkosti, ktoré na tento objem zvládne absolvovať 600 – 700 km.

V prípade Hyundai i30N je to však až prehnane málo a ručička palivomera klesá dole takou rýchlosťou, že to môžete normálne vidieť voľným okom. Auto vám to však veľmi rado vynahradí zážitkom, ktorý poskytuje.

Musím povedať, že na to, že toto je prvý hot hatch z dielne Hyundai som milo prekvapený. Nečakal som, že výrobca túto ťažkú úlohu zvládne tak bravúrne a postaví auto, ktoré možno na prvý pohľad nevyzerá výnimočne, ale v momente, keď si do neho sadnete a zveziete sa, vystúpite s obrovským úsmevom na perách. Bravó Hyundai, takto som si to predstavoval. Práve preto si bez otázok Hyundai I30N Performance zaslúži ocenenie TIP REDAKCIE.