Hyperloop One už vyberá vhodné lokality pre prvé trasy. Stále však o nič nejde

Keď vtáčka lapajú … veď to poznáte. Ale ako pekne musíte spievať, aby ste lapili dostatok investorov? Hlavne ochotných naliať kapitál do projektov, ktoré sa zatiaľ nedajú nikde overiť a tým skôr vidieť? To už musí byť slušný koncert symfonického orchestra.

Firmy zaoberajúce sa vývojom dopravy cez Hyperloop sa v tomto mediálnom majstrovstve vyznajú dokonale. Popri investoroch nevyhnutne spracovávajú aj vlády a komunálnych politikov v mnohých krajinách sveta, vrátane Slovenska.

Jeden z vážnych hráčov v prípravnej fáze tohto typu dopravy, Hyperloop One, udržuje „marketingový bod varu“ aj tým, že rozbehol súťaž Global Challenge. V rámci nej víťazné mestá a regióny majú prioritne získať trať Hyperloop.

Do úzkeho výberu sa dostalo desať víťazných regiónov v piatich krajinách, pričom návrhy posúdili experti v oblasti infraštruktúry, dopravy a technológií. Medzi hodnotené faktory patrili ekonomické výhody, regulačné prostredie a navrhované trasy.

Medzi nádejných kandidátov sa dostali štyri potenciálne trate v USA: Chicago-Columbus-Pittsburgh (s dĺžkou 785 km), Dallas-Laredo-Houston (1030 km), Cheyenne-Denver-Pueblo (580 km) a Miami-Orlando (414 km). Ďalšími finalistami sú dve trate v Spojenom kráľovstve: Edinburgh-Londýn (666 km) a  Glasgow-Liverpool (545 km), dve v Indii: Bengalúr-Chennai  (334 km) a Bombaj-Chennai (1102 km), trať Toronto-Montreal v Kanade (640 km) a mexická trasa spájajúca Mexico City a Guadalajaru (532 km).

Najväčšia populácia žije okolo tratí z Bombaja do Chennai, až 43,190 miliónov obyvateľov a z Mexico City do Guadalajary (33,530 mil.)

Hyperloop One už začiatkom leta prezentoval predbežný výber tratí v rámci súťaže Global Challenge. Medzi európskymi kandidátmi bolo vtedy deväť trás, no do finálneho výberu sa ako európski zástupcovia dostali len dve z nich. Zhodou okolností sú to obidve vyššie uvedené trasy vo Veľkej Británii.

Niet však zatiaľ za čím banovať. To sa týka aj predbežného zámeru konkurenčnej HTT vybudovať trať Hyperloop medzi Bratislavou a Viedňou. Realizácia všetkých týchto vízií je zatiaľ zahalená hmlou hustou ako mlieko. Ak sa nakoniec uskutoční, dúfajme, že áno, rozhodne to nebude v tejto dekáde.

Aj bez prílišného skepticizmu zrejme neradno očakávať prvé fungujúce trate, prinajmenšom s osobnou dopravou, ani do roku 2025. Náročná projektová príprava a súvisiace územné rozhodnutia a byrokratické formality sú len jednou časťou odvrátenej strany celej problematiky.

Ani v krajinách, kde štátna byrokracia funguje omnoho rýchlejšie ako na Slovensku, sa takéto líniové stavby nerodia zo dňa na deň.

https://www.youtube.com/watch?v=jjv7bB9hy0k

Hlavným „drobným“ problémom je, že žiadny funkčný Hyperloop zatiaľ neexistuje inde ako vo víziách projektantov. Testy so skúšobnými kapsulami, podstatne vzdialenými reálnym vozidlám, na miniatúrnych tratiach, a pri zlomku finálnych rýchlostí, majú ďaleko od očakávanej reality.

Nič proti pokroku, ale buďme realisti. Testy s veľkými kabínami pri rýchlostiach zvuku môžu odhaliť viacero rizikových faktorov, ktoré bude potrebné bezpečne vyriešiť. Kým toto nebude rutinne zvládnuté, regulačné úrady sotva povolia prevádzku tratí Hyperloop. Celý marketingový virvar tak vyzerá byť trochu predčasný, no na udržanie pozornosti investorov je asi nevyhnutný.