Pozrite si
Hyperloop Transportation Technologies (HTT), ani Hyperloop One – dvaja hlavní rivali, rozvíjajúci koncept prepravy osôb a nákladov rýchlosťou blízkou zvuku vo vákuovom potrubí – nezaháľajú.
Hoci väčšina aktivít stále tkvie v získavaní investorov a v presviedčaní vládnych činiteľov, aby podporili projekty nového typu dopravy vo svojich krajinách, objavujú sa aj prvé hmatateľné výsledky.
Hyperloop One teraz oznámila, že 12. mája uskutočnila prvý kompletný test svojej technológie hyperloop vo vákuovom prostredí na testovacej dráhe v Nevade. Počas skúšky vozidlo v potrubí levitujúce na magnetickom vankúši technológiou mag-lev dosiahlo rýchlosť 70 míľ za hodinu (112,6 km/h).
https://www.youtube.com/watch?time_continue=1&v=woaQdXLb1z0
Hyperloop One zverejnil tiež zábery a niektoré údaje o svojej budúcej kabíne pre hyperloop. Aerodynamická kapsula je dlhá asi 8,5 metra a je konštruovaná z hliníka a uhlíkových vlákien. Je určená na prepravu nákladov a pasažierov rýchlosťou blízkych rýchlosti zvuku, k čomu poslúži elektromagnetický pohon a technológia mag-lev.
Kabínu pre definitívnu podobu dopravy finalizuje aj konkurenčná HTT a vývoj kabíny podporuje aj SpaceX. HTT vyvíja kabínu s dĺžkou 30 m a šírkou 2,7 m. Má mať hmotnosť 20 ton a odviezť 28 až 40 cestujúcich. HTT chce svoju kabínu predstaviť v roku 2018.
SpaceX tiež testovala na vlastnej dráhe o dĺžke 1,6 km v Kalifornii tri koncepty kapsúl, ktoré vybrala v rámci súťaže Hyperloop Pod Competition. V tomto prípade išlo ale o zmenšené modely.
V každom prípade, „čudo“, čo sa počas májového testu Hyperloop One preháňalo testovacím potrubím, bolo na míle vzdialené budúcej kabíne pre cestujúcich. Tak ako pri teste v roku 2016 išlo len o akési sánky, pohyblivý podvozok vybavený senzormi a kamerami. Pri vlaňajšom teste sa pohyboval ešte po koľajniciach a po absolvovaní krátkej dráhy skončil zabrzdený nárazom do kopy piesku.
Veľkým ováciám, sprevádzajúcim vlaňajší „koľajový experiment“, sa veľmi rozumieť nedá. Po koľajniciach – a to aj na magnetickom vankúši – sa dnes po svete pohybuje množstvo rýchlikov. V rutinnej prevádzke.
Prielomom nie je ani najnovší experiment v potrubí. Hyperloop One však avizovala, že experimenty budú pokračovať a v ďalšej fáze testovania chce dosiahnuť rýchlosť 250 míľ za hodinu (402 km/h).
Napriek tomu, že sídli v Los Angeles a svoju skúšobnú trať má v Nevade, Hyperloop One zameriava pozornosť hlavne mimo USA. Firma má vypracované štúdie uskutočniteľnosti v Spojených arabských emirátoch, vo Fínsku a vo Švédsku, v Holandsku, vo Švajčiarsku, v Rusku a v Spojenom kráľovstve.
Od prezentácií k fungujúcemu dopravnému systému hyperloop však vedie dlhá a neľahká cesta. Pôvodné optimistické odhady, že by sa prvé fungujúce trate mohli objaviť na konci tejto dekády sú zjavne nerealistické.
V celom projekte treba ešte vyriešiť celý rad technických problémov a rovnako vážnou výzvou bude certifikačný proces v rôznych krajinách.
Ide o úplne novú technológiu, budovanú od samotných základov, bez existencie akejkoľvek infraštruktúry, skúseností v oblasti bezpečnosti, bez potrebných regulačných noriem a nakoniec ani samotná technológia nebola nikdy vyskúšaná vo svojej cieľovej podobe. Je preto realistické očakávať, že kým sa hyperloop dostane do živej prevádzky, uplynú zrejme roky.
Zdroj