Huby prispievajú k zachytávaniu CO2 v pôde. Ich úloha je kľúčová

Vedci odhalili kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú huby pri premene pôdy, aby absorbovala uhlík. Botanická záhrada Kew Gardens v Londýne ukrýva množstvo unikátnych rastlín, ktoré priťahujú pozornosť návštevníkov. Okrem toho však disponuje aj unikátnou zbierkou húb.

Pod laboratóriom na východnom okraji záhrady sa nachádza fungárium: najväčšia zbierka húb na svete. V zelených kartónových škatuliach je uložených okolo 1,3 milióna exemplárov plodníc húb, ktoré sa objavujú nad zemou a uvoľňujú spóry. Je to zhruba polovica všetkých druhov známych vede.

V hierarchii environmentálnych príčin sa hubám tradične neprikladá veľký význam, hovorí Lee Davies, kurátor húb v Kew Gardens, ale začína sa to meniť. Veľký záujem verejnosti o svet húb prebudil paradoxne sci-fi seriál HBO „The Last of Us“ o apokalyptickej dobe, kde fiktívna zmutovaná huba z rodu Cordyceps požierajúca mozog mení ľudí na vraždiace zombie.

Záujem vedcov však priťahuje čosi iné. Mykologička Laura Martinez-Suz v laboratóriu v Kew Gardens študuje, ako huby pomáhajú viazať uhlík v pôde a prečo to niekde funguje a inde nie.

V jednom zo skleníkov Kew Gardens

Pôda je obrovskou zásobárňou uhlíka. V pôde na celom svete je asi 1,5 bilióna ton organického uhlíka, čo je asi dvojnásobok množstva uhlíka v atmosfére. Vedci si však donedávna mysleli, že väčšina tohto uhlíka v pôde pochádza z rozkladu odumretých listov a inej biomasy. Dnes ale chápu les ako komplexný organizmus, v ktorom korene rastlín a siete húb zohrávajú kritickú úlohu.

Laura Martinez-Suz sa zameriava na mykorhízne huby. Ide o veľkú skupinu húb, ktoré koexistujú s koreňovými systémami rastlín. Mykorhízne huby vytvárajú siete, ktoré sa môžu pohybovať okolo koreňov rastlín a niekedy aj v ich vnútri, pričom prenášajú živiny a vodu do rastlín výmenou za uhlík. Je známe, že približne 90 % rastlinných druhov vytvára tieto symbiotické výmenné siete s rôznymi druhmi húb.

Ektomykorhízne huby na koreňoch duba, kde existujú v symbiotickom vzťahu.

Štúdia zalesnených ostrovov vo Švédsku odhalila, že väčšina uhlíka v lesnej pôde skutočne pochádza zo sietí koreňových húb, nie z popadanej rastlinnej hmoty. Lesy sú tak účinným prostriedkom na zachytávanie CO₂ z atmosféry nielen prostredníctvom biomasy, ale aj v pôde. Nie je to však také jednoduché. Ukázalo sa, že ochranári (napríklad z Lesoochranárskeho zoskupenie VLK) majú pravdu, keď tvrdia, že les nie je len jednoduchý sumár vysadených stromčekov, ale ide o komplexný ekosystém.

Výsadba nových lesov je síce veľkou nádejou na zachytávanie uhlíka, ale existuje stále viac dôkazov, že mykorhízne siete môžu byť rozhodujúce pre úspech týchto pokusov. Štúdia opätovnej výsadby na vresoviskách v severnom Škótsku zistila, že nový borovicovo-brezový les nezvýšil zásoby uhlíka v pôde ani po takmer 40-tich rokoch. Výskumníci si myslia, že príchod nových stromov narušil prítomné jemné siete mykorhíznych vresovísk.

Nahradenie kompletnej sady húb inými hubami má dôsledky na dlhodobú sekvestráciu uhlíka v pôde a biodiverzitu, tvrdí Martinez-Suz. V rámci výskumu porovnáva vzorky z lesov v oblastiach s nízkym znečistením, ako je severné Fínsko a silne znečistených regiónov, ako je Belgicko a Holandsko. Huby v znečistených oblastiach sú menej rozmanité, čo môže mať vplyv na ukladanie uhlíka v lesoch.

Hlavným rizikom je znečistenie dusíkom, ktoré sa do pôdy dostáva spaľovaním fosílnych palív a z umelých hnojív. Nadbytok dusíka mení zloženie pôdnych húb tak, že huby, ktoré najlepšie zadržiavajú živiny a čerpajú uhlík do pôdy, ubúdajú.

Existuje však nádej, že lesy sa dokážu regenerovať. Výskum v Holandsku odhalil, že keď sa znížilo znečistenie dusíkom, užitočné druhy húb sa do lesov začali vracať.