Huba, ktorá by mohla nahradiť plasty, rastie aj v našich lesoch

Veľký záujem, hlavne u milovníkov napätia, momentálne vyvoláva parazitická huba Cordyceps, ktorá je kľúčovým prvkom populárneho seriálu Poslední z nás. Jej zmutovaná forma podľa scenára mení ľudí na vražedných zombíkov a spôsobí celosvetovú katastrofu.

Našťastie ide o čistú fikciu, huby sú však pozoruhodné organizmy aj v reálnom svete. Jedného dňa možno huby nahradia plasty vyrábané z ropy, naznačujú nové vedecké výskumy spojené s hubou Fomes fomentarius.

Plastový odpad predstavuje obrovskú záťaž pre životné prostredie. Len malá časť z neho sa recykluje a väčšina aj po separácii končí v spaľovniach, alebo na skládkach, v horšom prípade vo vodných tokoch a v oceánoch. Používanie húb namiesto plastov by mohlo znížiť množstvo odpadu, ktorý ľudia vytvárajú a takéto materiály by boli biologicky odbúrateľné.

Vedci z Centra technického výskumu VTT vo Fínsku publikovali v magazíne Science Advances výsledky výskumu využitia huby Fomes fomentarius. Tá má pozoruhodnú schopnosť produkovať širokú škálu materiálov s rôznymi vlastnosťami – od mäkkých a špongiovitých, po húževnaté a drevité.

Rez plodnicou huby Fomes fomentarius.

Vo voľnej prírode táto huba vyzerá ako konské kopyto vyrastajúce z kmeňa stromu, preto sa aj nazýva práchnovec kopytovitý. Ľudia ju v minulosti používali na zakladanie ohňa, v budúcnosti by sa však mohla použiť aj na vytvorenie novej triedy ultraľahkých vysokovýkonných materiálov, ukazuje výskum.

Na tejto hube je jedinečné, že má tri vrstvy s odlišnými vlastnosťami. Má veľmi pevnú vonkajšiu kôru, ktorá by sa dala použiť napríklad na výrobu nárazuvzdorného náteru na čelné sklá. Potom je tu mäkká stredná vrstva, ktorá sa dobre znáša na koži a môže ju kopírovať. Tretia vnútorná vrstva je podobná drevu. Výskumný tím použil pokročilé zobrazovacie techniky a testy mechanickej pevnosti na štúdium každej vrstvy a posúdenie ich potenciálneho využitia. Vedci už vytvorili prototyp slúchadiel s použitím vláknitej štruktúry nazývanej mycélium, ktorá tvorí hubu.

Samozrejme, ku komerčnému využitiu materiálov z húb povedie ešte dlhá cesta, takže nehrozí, že by mohli nahradiť plasty v priebehu niekoľkých rokov. Pre priemyselné využitie sa mycélium bude musieť vyrábať vo veľkom. Zrejme bude potrebné pomocou génového inžinierstva vyladiť genóm huby, aby sa zdôraznili určité vlastnosti. Ďalší výskum a testovanie by mohli priniesť materiály so správnymi vlastnosťami, dostatočne biologicky odbúrateľné a zároveň odolné.

Vedci dúfajú, že materiály na báze húb sa rozložia, keď už nebudú užitočné, namiesto toho, aby trvali takmer „večne“, ako je to v prípade plastových odpadov. Ako odpad sa produkty vytvorené hubami môžu dokonca stať potravou pre novú produkciu mycélia, čím by sa vytvoril uzavretý výrobný proces.