Huawei je obľúbená značka i na Slovensku, no v USA sa zaradil medzi kontroverzných producentov telekomunikačných zariadení. Už niekoľko rokov je zdrojom napätia medzi USA a Čínou.
Ukazuje sa, že od minulého roka spustil v Číne utajenú výrobu procesorov. Podľa Semiconductor Industry Association (SIA) dostáva od vlády a svojho domovského mesta Shenzhen dotácie v zhruba vo výške 30 miliárd dolárov.
Americké ministerstvo obchodu zaradilo Huawei na svoj zoznam subjektov ešte v roku 2019 počas vlády Donalda Trumpa. Ministerstvo mu nakoniec zakázalo spolupracovať s americkými spoločnosťami takmer absolútne.
Skupina okolo Huawei teraz údajne získala najmenej dva existujúce závody a stavia najmenej tri ďalšie, píše portál Bloomberg. Keďže Huawei stavia a kupuje technologické zariadenia pod menami iných spoločností bez toho, aby zverejnilo svoju účasť, dokáže obísť obmedzenia. Vďaka nastrčeným firmám nepriamo kúpi americké zariadenia na výrobu čipov a iné vyspelé technológie, ku ktorým by nemalo inak prístup.
Americkí, ale i európski predstavitelia sú čoraz viac znepokojení obrovskými investíciami Číny do tzv. legacy čipov, i keď nie sú vo všeobecnosti zakázané. Výkonnosť týchto čipov sú viac než dostatočné pre vojenské využitie, často sa tiež využívajú na kľúčových trhoch, ako sú elektromobily.
Zarážajúca je veľkosť finančnej podpory pre Huawei, 30 miliard dolárov je skoro toľko, aké sú stimuly v americkom zákone o čipoch a vede. Tie sa však delia medzi viacero spoločností a všetko je pod dohľadom, s legálnym využitím a ošetrením patentov.
SIA identifikovalo päť závodov na výrobu čipov, ktoré Huawei spravuje pod hlavičkami inými spoločností. Nachádzajú sa najmä v oblasti Shenzenu. Ak tieto výrobne fungujú bez toho, aby v nich figurovalo Huawei, dodávatelia nemajú šancu vedieť, s kým majú do činenia.
Huawei napríklad získalo výrobné zariadenia a továrne od spoločností Fujian Jinhua a Qingdao Si’En, no pomáha budovať fabriky s ďalšími firmami, ako sú PXW a Shenzhen Pensun Technology Co. alebo PST, uviedla asociácia.
Spoločnosť Fujian Jinhua bola už v roku 2018 zaradená na čiernu listinu ako hrozba pre národnú bezpečnosť USA. Dokonca bola na ňu podaná žaloba za krádež obchodných tajomstiev. AKo sa na správnu čínsku posločnosť patrí, tá všetky obvinenia poprela. Bloomberg minulý rok informoval o vzťahoch PXW s Huawei, vrátane toho, že túto malú firmu vedie bývalý výkonný riaditeľ Huawei a že vybudovala zariadenia v blízkosti hlavných kancelárií Huawei.
Americká vláda zaviedla minulý rok kontroly vývozu, ktoré bránia všetkým čínskym spoločnostiam získať niektoré pokročilé polovodiče a zariadenia na výrobu procesorov. Tento krok je zameraný na obmedzenie vojenských spôsobilostí krajiny. Čínske spoločnosti však stále môžu (prakticky neobmedzene) nakupovať zariadenia na výrobu čipov staršej generácie, stroje využívajúce 28 nm technológiu a vyššiu. Spoločnosti na čiernej listine, kde sa nachádza aj Huawei, však majú tieto takéto nákupy zakázané a akékoľvek výnimky sú zriedkavé.
Huawei týmito krokmi potvrdzuje, že je právom na čiernej listine. Dotácie od čínskej vlády zas dokazujú napojenie na komunistický systém. Je preto logické, že Brusel chce vylúčiť rizikových dodávateľov z investícií do technológií, čo znamená zákaz používania telekomunikačných technológií od Huawei. Už tretina krajín EÚ zakázala Huawei podieľať sa na budovaní kritických častí siete 5G.
Huawei musel dokonca kvôli zákazu využívať „západné“ technológie prestať používať operačný systém Android. V jeho mobilných zariadeniach beží HarmonyOS, s ktorým je oveľa komplikovanejšie používať mnohé aplikácie a služby.