Pozrite si
Aj tento týždeň sa vraciame s našim novým pravidelným seriálom, ktorý poukazuje na hoaxy, ktoré sa za posledné obdobie objavili v slovenskom dezinformačnom prostredí.
O poškodení mozgu paličkou vedeli už v starovekom Egypte
Minulý týždeň to boli balóny, ktoré budú na obyvateľov zhadzovať nanočastice a financovať to bude Bill Gates. Zdá sa, že tento hoax bol prekonaný „internetovými odborníkmi“ na staroveký Egypt, kde sa strkaním paličky do nosa (podobne ako pri testovaní na koronavírusu) poškodzoval mozog.
Na hoax upozornila Polícia Slovenskej republiky na svojej Facebook stránke Hoaxy a podvody a ako uvádza, podobný hoax sa objavil už v auguste 2020. Pri príležitosti celoplošného testovania sa tento nezmysel začal opäť šíriť internetom. Polícia SR uviedla k tomuto hoaxu vyjadrenie infektológa z bratislavskej nemocnice na Kramároch, MUDr. Petra Sabaku:
„Podobne ako iné hoaxy o koronavíruse, jeho vyšetrovaní a liečbe je aj tento úplným nezmyslom. Pri výtere na prítomnosť koronavírusu (vyšetrenie na COVID-19) sa síce skutočne zavádza palička do nosa a to pomerne hlboko, keďže sa musí dosiahnuť zadná stena nosohltana. Pri tom sa na malú štetinku na konci paličky nalepia odumreté bunky sliznice, ktoré obsahujú aj koronavírus. Štetôčka sa potom odošle do laboratória kde koronavírus v bunkách hľadajú metódou, ktorá sa označuje ako PCR. Sliznica nosa je veľmi citlivá, preto je vyšetrenie nepríjemné, nie je ale nebezpečné a nezanecháva žiadne následky. Nie je pravda že by palička mohla pri výtere poškodiť mozog alebo hypofýzu, pretože tie sa nachádzajú až za zadnou stenou nosohltana a sú chránené hrubou kosťou. Nie je ani pravda že by vyšetrenie poškodzovalo takzvanú hematoencefalickú bariéru. To je bariéra medzi krvnými cievami a mozgovým tkanivom a v nosohltane sa vôbec nenachádza. Nachádza sa v mozgu vo vnútri lebky, kam sa odberové paličky vôbec nedostanú.“
Vedľajšie účinky vakcín
Odkedy sa na Slovensku začalo očkovať vakcínami, rozmohli sa aj konšpirácie spojené s vedľajšími účinkami. Najčastejšie sa objavujú poplašné správy, ktoré informujú, že v rôznych slovenských nemocniciach, očkovaní lekári skončili na jednotkách intenzívnej starostlivosti či dostali anafylaktický šok. Jednotlivé nemocnice tvrdenia vyvrátili. O hoaxoch taktiež informovala Facebooková stránka Hoaxy a podvody.
Nedôvera k vakcinácii je prirodzená, keďže pre väčšinu ľudí ide o niečo, čo nepoznajú zo sféry, o ktorej nemajú informácie. Preto je dôležité sledovať oficiálne inštitúcie ako napríklad Štátny úrad pre kontrolu liečiv. Ten ako na svojej oficiálnej webstránke, tak na stránke na Facebooku detailne informuje o zložení jednotlivých vakcín a o spôsobe, ako sa správajú v ľudskom tele. Taktiež nechýbajú odpovede od samotného úradu na otázky na sociálnych sieťach.
Ako uvádza ŠUKL na Facebookovej stránke: „Na Slovensku sme doteraz nezaznamenali prípad, kedy by očkovaný človek musel byť hospitalizovaný na ARE a v priamom ohrození života. Na internete sa šíria nebezpečné hoaxy o závažných nežiaducich reakciách po očkovaní, ktoré boli vyvrátené aj jednotlivými nemocnicami aj Hoaxy a podvody – Polícia SR. Všetky hlásenia podozrení na vedľajšie účinky sa transparentne vyhodnocujú a analyzujú aj štátnym ústavom aj na úrovni Európskej únie. Ak máte podozrenie na vedľajší účinok, môžete ho nahlásiť na www.sukl.sk.“
Niektorí bojovníci proti očkovaniu však zašli ešte ďalej a pokračujú v obľúbenom naratíve s čipovaním. Nanočastice, ktoré má podľa internetového experta vakcína obsahovať, spôsobia, že sa viete napríklad na povel naučiť po japonsky.
Dezinformácie aj vďaka neaktivite sociálnych sietí
Bezpečnostný portál venujúci sa hybridným hrozbám Infosecurity.sk, priniesol zaujímavý pohľad na svet sociálnych sietí, ktoré sa podieľajú na šírení dezinformácií. S odkazom na štúdiu útvaru NATO StratCom, portál Infosecurity informoval o tom, ako siete bojovali proti neautentickému správaniu, čiže pod aktivity spájané s kupovaním lajkov, komentárov a interakcií na sociálnych sieťach.
Sociálne siete síce niekoľkokrát deklarovali, že chcú proti týmto aktivitám bojovať, realita je iná. Ako informuje portál Infosecurity.sk, „podľa štúdie StratComu zefektívnili svoje stratégie proti falošným účtom a ich aktivitám iba dve sociálne siete, a to Twitter a Facebook. Naopak Instagram, YouTube a TikTok sú na ovplyvňovanie verejnej mienky veľmi ľahko a často zneužívané aj naďalej. Tieto sociálne siete navyše nepodnikli žiadne zásadné kroky, ktoré by ich zraniteľnosť znížili.“