Pozrite si
V rámci dlhodobej regulácie bude od soboty 1. septembra v EU zakázaný predaj halogénových žiaroviek. Naplní sa tak osud žiaroviek so žeraveným vláknom, ktoré sa Európska komisia snaží postupne zlikvidovať už od roku 2009.
Deväť rokov „regulácie svetla“
V septembri 2009 vstúpil do platnosti zákaz „Edisonových“ žiaroviek s výkonom 100 W a vyšším, o rok nato pribudli na zoznam zakázaných produktov 75 W žiarovky, od septembra 2011 60 wattové a od septembra 2012 všetky klasické žiarovky. Keďže v tom čase boli ešte LED žiarovky drahé (a poriadne otrasné – nízky svetelný tok, väčšinou len studená biela), spotrebitelia siahali alternatívne často po úsporných CFL žiarivkách, čo sa ukázalo ako cesta do pekla.
Žiarivky majú síce výrazne nižšiu spotrebu, ale aj veľmi nízku kvalitu svetla – nespojité a chudobné spektrum, nevhodná farebná teplota a dlhý nábeh maximálnej intenzity osvetlenia sú ich hlavné nevýhody. Navyše, vďaka obsahu ortuti, nepatria medzi ekologicky prívetivé produkty.
Halogénové žiarovky sa v tejto situácii javili ako vhodný kompromis. Kvalitou svetla sa vyrovnali zakázanej klasike, boli lacnejšie ako LED-ky, aj keď drahšie, ako dovtedy používané žiarovky. To však kompenzovala ich dlhšia životnosť (cca 2 roky) a nižšia spotreba.
Aj osud halogénových žiaroviek sa však začal postupne napĺňať. Od septembra 2016 zákaz postihol aj halogénové žiarovky (reflektory) s päticou GU10 a tohtoročný školský rok príde s úplným zákazom „halogéniek“. Z pultov však zmiznú postupne, pretože existujúce zásoby sa môžu dopredať.
Otázkou je, či vôbec zmiznú úplne, pretože v obchodoch nájdeme aj dnes klasické žiarovky, ktoré boli zakázané už pred niekoľkými rokmi. Sú však deklarované nie ako svetelné, ale ako vyhrievacie zdroje. Čo je v skutočnosti pravda, vzhľadom na enormné tepelné straty.
LED žiarovky – najlepšia voľba súčasnosti
Časy sa však menia a zmenu pomôže dosiahnuť viac pôsobenie trhu, ako regulácia. Vďaka konkurencii, sériovej výrobe a technologickému pokroku sú dnes LED žiarovky alternatívou, ktorá je podstatne atraktívnejšia, ako halogénové žiarovky.
Hoci sú LED žiarovky stále o čosi drahšie, oproti halogénkam, tým, že majú pri porovnateľnom svetelnom toku pätinovú spotrebu, úspory za elektrinu ich zaplatia do roka. Keďže majú priemernú životnosť namiesto dvoch až 15 rokov, ekonomika prechodu na LED svietenie je jednoznačná.
K dispozícii sú pritom dnes už rôzne farebné teploty a aj stmievateľné, či prepínateľné LED žiarovky, takže majú široké možnosti nasadenia v pracovnom, aj oddychovom prostredí. Príkladom sú žiarovky Philips LED SceneSwitch, umožňujúce meniť tri nastavenia osvetlenia bez prídavného zariadenia. Stačí vypnúť a zapnúť a žiarovka „krokuje“ na ďalšiu úroveň výkonu.
Nie všetci sú nadšení
Európska regulácia má však aj mnohých odporcov, a to už od samého počiatku. Patrí k nim aj český exprezident Václav Klaus, ktorý vyzýval na zásobenie sa klasickými žiarovkami.
Jonathan Bullock, hovorca strany Ukip v Európskom parlamente pre oblasť energetiky, pre britský denník The Guardian povedal: „Snaha Európskej únie zakázať halogénové žiarovky je zlá. Spotrebitelia budú trpieť finančne. Najviac doplatia najchudobnejší.“
Lenže podľa spoločnosti Signify, predtým Philips Lighting, LED žiarovky majú v porovnaní s halogénovými až 7-násobne dlhšiu životnosť a spotrebujú o 80 % menej energie. Znamená to, že ak nahradíte 1 halogénovú 42 W žiarovku 9 W LED žiarovkou, ročná úspora môže dosiahnuť viac ako 8 EUR na poplatkoch za elektrinu. Za celú domácnosť môže úspora dosahovať desiatky EUR. Okrem toho počas životnosti LED žiarovky nemusíte minimálne 6x investovať do výmeny halogénovej žiarovky.
Napriek tomu s tvrdením, že zákazníci by mali byť pri výbere žiaroviek slobodní, sa nedá nesúhlasiť. Byrokratické zákazy a „páchanie dobra“ nie sú vždy tou najlepšou cestou v prospech spoločnosti. Viď „vyháňanie čerta diablom“ v prvých rokoch po septembri 2009, keď sme si po zákaze „stoviek“ devastovali zrak CFL žiarivkami.
Desivá predstava, že euroúradníkov napadne zakázať napríklad používanie kozubov pre ich nízku účinnosť a veľkú uhlíkovú stopu a ich povinná náhrada trebárs elektrickými infražiarični, alebo olejovými radiátormi, nie je uletená o nič viac, ako striktný zákaz halogénových žiaroviek.
Rozumnejšie by bolo možno pracovať so selektívnym zvýšením DPH, alebo inej dane na takéto výrobky. Ak ich niekto chce z nostalgie používať, aj keď je to ekonomicky nevýhodné, nech si priplatí.
Zdroj