O graféne sme toho už popísali, naposledy tento týždeň, konkrétne o 1000-krát lepších snímacích čipoch. Okrem toho sa doslova pýta využitie vo fotovoltaike a najmä informatike. Veď tranzistory z tohto supervodivého materiálu nemajú problém s taktom v stovkách GHz, aktuálny rekord stojí na 427 GHz a určite pôjde vyššie.
Problém je v tom, že tranzistor musí byť polovodičom, teda schopným meniť stav (0 a 1), čo grafén sám osebe nedokáže. Samsung to dávnejšie riešil doplnením kremíkových súčastí, rôznymi cestami postupovali aj ďalší výrobcovia a výskumníci, avšak takéto „provizórne“ riešenia možnosti grafénu ani zďaleka nevyužívajú naplno. Vedci z Kalifornskej univerzity však objavili nezvyčajný jav zvaný negatívny odpor. Za istých okolností sa napätie pri vstupe do grafénovej štruktúry zníži, čo sa dá použiť ako logická nula. Stačí len spoľahlivo vyskúmať, za akých okolností grafén takto funguje – potom už stačí použiť „obyčajné“ tranzistory riadené poľom. Samozrejme, do komerčného nasadenia zostáva ešte pekných pár rokov, ale je dobré, že sa grafénom zaoberajú vedecké kapacity po celom svete.
Zdroj a foto: Gizmodo, safenano.org