Pôvodne chcel pôsobiť na univerzitnej pôde, no zlákal ho súkromný sektor. Založil jednu z najznámejších globálnych firiem vôbec a jeho majetok sa odhaduje v miliardách dolárov. Gordon Moore má veľmi zaujímave CV.
Spoluzakladateľ spoločnosti Intel Corporation, Gordon Moore, sa narodil 3. januára 1929 v kalifornskom San Franciscu. Na Kalifornskej univerzite Berkeley získal v roku 1950 titul na chemickej fakulte a o štyri roky už bol hrdým držiteľom doktorátu, ktorý spravil na Kalifornskom inštitúte technológií.
Pôvodne chcel žiť pokojný univerzitný život. Nastúpil preto do Laboratória aplikovanej fyziky na Univerzite Johna Hopkinsa v Marylande, kde skúmal fyzikálnu chémiu tuhých pohonných látok používaných americkým námorníctvom v protilietadlových raketách. Nadšenie pre univerzitný výskum netrvalo dlho a Moore videl význam svojho pôsobenia skôr v súkromnom sektore.
V roku 1956 sa Moore vracia do Kalifornie, kde nastupuje do Shockley Semiconductor Laboratory, ktorý práve otvoril William Shockley, spolu držiteľ Nobelovej ceny za vynález tranzistora. Nové laboratórium skúmalo výrobné metódy tejto súčiastky na báze kremíka. Inštitút bol však viac ako chaotický, nemal profesionálne manažéra, a tak po roku a pol Moore spolu s ďalšími siedmimi nespokojnými odchádza.
Spájajú sily s ďalšími dvoma spoločnosťami a zakladajú Fairchild Semiconductor Corporation. V roku 1957 spoločnosť začína obchodovať s tranzistormi a čoskoro sa stáva významným hráčom na tomto poli. Moore sa stáva riaditeľom pre výskum a vývoj a v roku 1959 dokonca generálnym riaditeľom spoločnosti.
V roku 1968 spolu s Robertom Noyce odchádza z Fairchild a zakladajú spoločnosť NM Eletronics, ktorá sa neskôr premenuje na notorický známy Intel Corporation. Ich zameranie bolo od začiatku jasné. Sústredili sa najmä na výrobu magnetických oxidových polovodičových pamäťových čipov, čím získali svoj obrovský komerčný úspech.
Spoločnosť sa stala priekopníkom vo svete mikroprocesorov a v súčastnosti je najväčším producentom na svete. Moore a Noyce tak nejak tušili, že netreba byť skromní a od začiatku mali so spoločnosťou doslova veľkolepé plány. Moore sa v roku 1975 stáva výkonným viceprezidentom. O štyri roky neskôr mení stoličku za tú s nápisom generálny riaditeľ a tiež zasáda v predstavenstve spoločnosti ako predseda. V tejto funkcii zostal až do roku 1987. O desať rokov neskor získal titul zaslúžilého predsedu predstavenstva spoločnosti Intel.
https://www.youtube.com/watch?v=Qu2njWY3Hjk
Ako tomu v prípade miliardárov z IT sveta býva, aj Moore sa pustil do činností, ktoré majú pomocť ľudstvu. V roku 1996 sa stal členom predstavenstva Gilead Sciences, biofarmatickej spoločnosti zameranej na objavovanie, vývoj a komercializáciu inovatívnych liekov. Zároveň pôsobí v Kalifornskom inštitúte technológii. Meno Gordona Moora tiež nájdete v členských zoznamoch Kráľovskej spoločnosti inžinierov a Národnej rady vzdelávania. V roku 1998 sa stal členom Múzea počítačovej histórie.
Moor v rámci donátorstva vzbudil najväčší rozruch, keď spolu s manželkou venovali 600-miliónov odlárov Caltechu, s prianím, aby sa inštitúcia stala lídrom v technologickom výskume. V roku 2007 dal Moore postaviť inštitúcii najväčší teleskop na svete. Táto investícia mu z účtu strhla 200-miliónov dolárov.
Za dobročinné a podporné aktivity získal Gordon Moore viacero ocenení. Bývalý prezident Spojených štátov George W. Bush udelil spoluzakladateľovi Intel Corporation národnú medailu za technológie a tiež národnú medailu slobody. Za svoje podnikateľské úspechy získal tiež ocenenie Bower a od roku 2008 sa mu doma na poličke leskne ocenenie IEEE.
Vizionár, ktorého majetok sa odhaduje na 11,3 miliardy dolárov, má na konte tiež Moorov zákon, teda empirické pravidlo, že zložitosť integrovaných obvodov sa zdvojnásobuje každých 18 mesiacov, pričom cena ostáva konštantná. Týmto pravidlom sa svet polovodičov riadi už viac ako 40 rokov. Moorov zákon jeho autor pôvodne uverejnil v časopise Eletronics v roku 1965. Moore bol časopisom požiadaný o článok, v ktorom by odhalil vývoj v jeho odvetví na desať rokov dopredu. Moore svoj zákon postupne upravoval, aby čo najviac odrážal realitu, nakoľko pôvodne išlo o akýsi pohľad od budúcnosti.