Pozrite si
Nie je tajomstvom, že Google už dnes poskytuje internetovú konektivitu. Zatiaľ síce len v optickej sieti Google Fiber v troch amerických mestách (v Kansas City, Austine a v meste Provo), ale údajne chce čoskoro expandovať v troch ďalších mestách v USA – v Irvine, Louisville a San Diegu. Symetrické pripojenie 1 Gbit/s je síce atraktívnou a luxusnou službou aj na americké pomery, ale optika nie je tým podstatným zámerom internetového giganta v oblasti konektivity.
Google sa už niekoľko rokov zaoberá myšlienkou sprístupniť bezplatné bezdrôtové pripojenie pre ľudí v riedko osídlených oblastiach a v chudobných krajinách s nedostatočnou infraštruktúrou.
Prvým z netradičných projektov bol Loon, v ktorom majú internet šíriť voľne letiace stratosférické balóny. Google na ňom údajne stále pracuje, ale do prakticky využiteľnej podoby zatiaľ nedozrel.
Ďalším, časovo a finančne výrazne náročnejším, zato však kvalitatívne neporovnateľne perspektívnejším projektom je vybudovanie siete nízkoletiacich satelitov, ktoré by pokryli celú Zem. Na tejto myšlienke údajne pracuje aj vesmírna spoločnosť SpaceX a hovorí sa o možnej spolupráci s Google. Investičný zámer takéhoto rozsahu však bude vyžadovať roky a mnoho miliárd dolárov. Pozrime sa len na „nekonečný príbeh“ európskeho navigačného systému Galileo, ktorý stále nie je funkčný.
Ďalším riešením je internet šírený pomocou solárnych bezpilotných lietadiel. Drony – „vzdušné satelity“, ktoré krúžia v 20 km výške nad hranicou mrakov a majú tak dostatok slnka pre solárne batérie, sa páčia aj Facebooku. Najväčšia sociálna sieť už má vlastný dron Aquila, ktorý aktuálne testuje.
Google však nelenil a už v roku 2014 kúpil výrobcu solárnych dronov Titan Aerospace. V súčasnosti má povolenie od FCC na testovanie dronov Solara 50 na leteckej základni Virgin Galactic v Novom Mexiku. Utajovaný projekt s názvom Project Skybender by mal v Novom Mexiku prebiehať do júla 2016. Podľa informácií portálu Engadget Google testuje vysielanie z dronov v pásme milimetrových vĺn.
Ako sme nedávno spomínali v článku o americkej firme Starry, ktorá chce v milimetrovom pásme budovať pozemné siete rýchleho internetu, ultrakrátke vlny majú svoje klady, aj zápory. Pozitívom je obrovské množstvo voľného spektra a tým aj potenciál na nasadenie vysokorýchlostných technológií, vrátane sietí 5G. Nevýhodou je potrebná priama viditeľnosť a vysoký útlm pri šírení sa v zlých poveternostných podmienkach. Steny tvoria neprekonateľnú prekážku.
Pri dronoch by priama viditeľnosť nemusela byť problémom (okrem tieňa vysokých budov), ale tieto siete zrejme nepreniknú do interiéru. Áno, pre mobilné siete 5G sa s mm pásmom ráta, ale bude to len jedna z vrstiev siete. Môžu zabezpečiť vysokú dátovú kapacitu v nákupných centrách, na letiskách, alebo vybraných exteriéroch. Z dôvodu šírenia vĺn s takouto krátkou vlnovou dĺžkou, je málo pravdepodobné, že by šlo o životaschopné riešenie pre prístupovú sieť pokrývanú dronom z výšky dvoch desiatok kilometrov. Vrstva hustých mrakov by bola určite vážnym problémom. Je však dobre možné využiť mikrovlny na vzájomné spojenie medzi dronmi na úrovni mrežovej chrbticovej siete a smerom na zem vysielať na nižších frekvenciách.
https://www.youtube.com/watch?v=Q7Z_-nfVUS4
Keďže je projekt Skybender tajný, informácií o reálnej podobe testov je málo. Minuloročná havária dronu Solara 50 však naznačuje, že kolízie sa nemusia vyhýbať ani samotným lietadlám, ktoré majú internet šíriť. Drony s hmotnosťou 159 kg, schopné vyvinúť rýchlosť 104 km/hod sú extrémne štíhle a majú rozpätie krídiel až 50m. Hoci sú vyrobené z najmodernejších materiálov, pri turbulenciách, ktoré sa v atmosfére vyskytujú, môžu mať problémy.
Ako sa ukázalo vlani, môžu byť aj fatálne. Podľa aktuálne zverejnených informácií bola príčinou havárie náhla zmena smeru a rýchlosti, spôsobená deformáciou krídla. NTSB (National Transportation Safety Board) uviedla, že pri nekontrolovateľnom zostupe (páde) lietadla došlo k oddeleniu vonkajšej časti ľavého krídla a neskôr aj pravého krídla. Pre Google aj Aerospace je táto nehoda nepríjemnosťou, ale zároveň aj príležitosťou na zdokonalenie konštrukcie a zvýšenie odolnosti „lietajúceho satelitu“.
Voľne šírený internet zo vzduchu sa teda pravdepodobne v tomto roku nedostane do komerčnej fázy, ale niekedy by sme ho potrebovali ako soľ. A to nielen v Afrike.
Zdroj