Ghost of Tsushima: ďalší adept na hru roka i najkrajší titul celej generácie?

Najnovšia PS4 exkluzivita vyšla len štyri týždne po inom megahite The Last of Us Part II. A hráčom sa právom môže zdať akoby sa štúdiá Sony v poslednom roku predháňali, kto na PS4 ukáže najlepšiu grafiku alebo prekoná svoje minulé počiny.

Ghost of Tsushima je ambiciózny projekt, od prvých ukážok chcel ohúriť vizuálom a preto nešetril ikonickými scénami: horiace japonské dediny, tajomný samuraj s ostrou čepeľou v poli či efektné bitky.

A je čas zúčtovania: ako sa novinka hrá a ako vyzerá? Tu je sedem dôvodov, prečo by ste nemali vynechať pôsobivú akčnú hru s rozsiahlym japonským ostrovom.

1. TOP grafika: nejde o textúry, ale estetiku

Málokedy posudzujem technologickú či grafickú stránku hier na prvých riadkoch, Ghost of Tsushima si však zaslúži výnimku. Štúdio Sucker Punch si očividne naštudovalo tisícky japonských obrazov, diel, filmov či kníh a snaží sa preniesť atmosféru Japonska 13. storočia (avšak pod útokom Mongolov) na vaše monitory či TV. Funguje to znamenito a najmä ak si dobre preštudujete aj možnosti Photo módu, ktorý hra ponúka.

Treba oceniť, že Sucker Punch nebazírujú na technologickej, ale estetickej stránke grafiky, ktorá však významne prospieva celkovej atmosfére. Úvodná bitka má výborný strih a obrovský náboj, ale Ghost ukáže svoju nádheru neskôr a najmä, keď ste osamote. Platí to vtedy, keď sami cválate na koni naprieč prírodou alebo lúkou plných kvetov. Je to náramne platné, keď nájdete opustený ostrov a môžete tam chvíľu meditovať a skladať japonskú poéziu.

Má to cveng, keď vidíte osamelé diviaky, srnky či istého medveďa, ktorý blúdi lesom alebo už sa doň pustili hladní Mongoli. Hra má inú atmosféru, keď svieti slnko alebo vytrvalo husto prší. A dokonca rešpektuje aj lokálne počasie – na jednej strane rieky ešte možno majú pekne, ale na tej druhej už chytajú ryby v lejaku. Niektoré miesta ako Zlatý les príznačne obsahujú milióny žltých listov, iným dominuje zelená farba lesov a lúk či modrá.

Ostrov je rozdelený na niekoľko regiónov: každý vyzerá inak a aj tie sa delia na ďalšie oblasti. Ryžové polia a farmy striedajú zlaté chrámy i kúpele v lesoch ako v reálnom Japonsku. Prehliadka prírodných i civilných oblastí navyše pekne naráža na kultúrne rozdiely: do lokálneho koloritu vtrhol iný národ s odlišnými prvkami.

Ghost of Tsushima využíva aj vnútorný čas a striedanie dňa a noci. Sú tu absolútne malebné západy slnka na pobreží i vnútrozemí. A keď príde noc (alebo si ho úloha vypýta), blúdite tajomným lesom s lampami či netušiacim nebezpečenstvom. Hra na vás dýcha estetikou i tajomnom a hoci sa stratíte občas na chvíľu, dovedie vás k cieľu.

Keď bojujete celú noc, zrazu sa v neskorších chvíľach začne už rozvidnievať a objavíte prvé slnečné lúče a trochu svetla. Až sa napokon úplne rozvidnie. Jednotlivé momenty si môžete vo Photo móde sami upravovať a cvakať ako na výlete v Japonsku.

Oproti iným megahitom azda nemá Ghost of Tsushima najdetailnejšiu grafiku, ak sa pozriete na tváre, prírodu či textúry. Mnohých možno zarazí, že oproti The Last of Us II nesedí japonská zvuková stopa – japončina si hovorí niečo a postavy niečo iné. Ale cením si, že autori položili dôraz na niečo iné a to im naplno vychádza. Rovnako aj zvuková stránka, kedy sa cítite akoby ste boli na chvíľu v Japonsku.

2. Východný príbeh v západnom štýle

Treba pochváliť tvorcov, že si výborne vybrali časové i geografické miesto. Ostrov Tsushima sa v roku 1274 stal terčom nájazdu Mongolov, leží na polceste medzi pevninskou Áziou a Japonskom. Tá prvá invázia skončila neslávne, Mongoli sa otočili naspäť a zmietla polovicu ich ľudí búrka.

Na tomto základe stavia štúdio Sucker Punch – najprv sa chrabrá hŕstka postaví protivníkom na pláži, zbehne tu veľká bitka a vy sa naučíte ovládanie hry. Neskôr váš strýko upadne do zajatia a chcete ho zachrániť. S pomocou zlodejky, ktorá vás naučí aj prvé triky, sa učíte na ostrove fungovať novým spôsobom. Nie je vhodné, aby vás našli nepriatelia, takže hoci chodíte do súbojov často na svoju česť ako samuraj Jin Sakai, je na vás, či občas nevyužijete aj nenápadné triky a nedobyjete isté časti inak.

Príbeh je umne rozdelený na kapitoly a pýta si aj pomoc ďalších postáv, okolo ktorých sa rozprávajú ďalšie časti mozaiky či legendy. Je tu starý sensei či chrabrá vdova, ktorým treba pomáhať a za to sa môžu k vám pripojiť v snahe zachrániť strýka zo zajatia v dobre stráženej veži. Na hre cítiť, že scenár si písali skôr západní tvorcovia odchovaní na japonských filmoch, preto sa snažia o cnostné myšlienky a ich vyústenia sú ako z príručky.

Japonci by svoj príbeh postavili inak, zamotali by ho a ich spôsob rozprávania je odlišný, nie taký priamočiary. Ale predsa má hra svoje čaro a stopercentnú atmosféru. Jedine závery niektorých časti príbehu sa dajú pomerne ľahko uhádnuť. Je celkom možné, že Japonci by niektoré línie rozohrali inak, ale zároveň je fajn vidieť, že mnohé detaily si tvorcovia postrážili.

Hre pomáhajú aj ďalšie chuťovky ako japonská zvuková stopa alebo čiernobiely Kurosawa mód, kde sa môžete ponoriť do hry ako by ste pozerali starý japonský film z 50. rokov 20. storočia. Rozhodne sa oplatí plniť všetky úlohy aj kvôli tomu, že príbeh či legendy nečakajú iba v hlavnej porcii. A strihu aj pomáhajú efektné flashbacky, ktoré dobre vykresľujú hlavného hrdinu, jeho minulosť či vzťahy.

3. Tri typy príbehov

Herné úlohy sú koncipované ako Tales, príbehy. Hlavná línia je označená zlatou farbou a označuje tie kľúčové udalosti. Ale autori vás už od začiatku posmeľujú, aby ste sa pustili aj do ďalších dvoch typov – sú tu vedľajšie úlohy (strieborná farba), ktoré vám zadajú jednotlivé postavy v dedinkách alebo aj na odpočívadlách.

Stačí sa priblížiť k istému chlapíkovi s bublinou a najmä v prvých hodinách je šanca na novú vedľajšiu úlohu. Rozprávania vás zoberú k rozličným osudom – niekedy musíte zachrániť neborákov pri bitke na moste, ktorý obsadili Mongoli. Inokedy vás osloví človek, že mu banditi útočia na rodinu a on ju nechal napospas osudu.

Tragikomická je misia, kde hľadáte falošného samuraja, ktorý si užíva výhody nezískaného statusu (jedlo, opateru, strechu nad hlavou). Ale inokedy sledujete nebezpečnú skupinu či podozrivého mnícha do brlohu hrdlorezov… Variabilita je pomerne vysoká.

Samostatnou kapitolou sú modré, mytologické úlohy. Patria k tomu najlepšiemu čo hra ponúka, je ich len sedem a každý rozpráva príbeh založený na istej legende. Vtedy sa aj grafika snaží o najkrajšie vykreslenie, mení čas príbehu (ak sa má odohrávať v noci) či miesto, aby vyznel vynikajúco. A sú za ne aj pomerne štedré odmeny.

4. Veľká mapa, aj keď fiktívna

Okrem príbehov sa však dostanete cez informátorov aj k iným miestam na mape, ktoré sú buď dôležité pre jej čistenie od invázie alebo skrývajú dôležité destinácie. Ostrov Tsushima má tri regióny, každý je rozdelený na ďalšie časti a má istý počet obsadených miest Mongolmi, ktoré treba oslobodiť – môžu to byť lodenice, pevnosti, dedinky.

Autori vám dávajú možnosť – môžete sa pustiť do príbehov, ale rovnako pôsobivé je aj odhaľovanie mapy, jednotlivých skrytých častí a prekvapení. Sú tu mnohé predmety na zber – zvitky, predmety, meče. Môžete ísť navštíviť svätyne, oltáre, horúce kúpele (pridajú zdravie), pokojné miesta na poéziu.
A zároveň aj suroviny, ktoré zúročíte pri zlepšovaní zbroje i zbraní: základné, látkové, drevo (bambus a iné), železo, oceľ atď. Na mape sú desiatky usadlostí, viaceré farmy a hoci je po hodinách cítiť, že sa opakujú (najmä interiéry), stále vás čosi motivuje putovať vpred. Odhaliť kúsok mapy. Odraziť útok na dedinku či zviazaného civilistu. Alebo vyzvať na súboj kráčajúcu bandu Mongolov.

V tom smere je voľba historického prostredia úžasne autentická. Celý ostrov je obsadený, invázia bola úspešná a vy sa snažíte postupne oslobodiť koho môžete. Netreba umelo vymýšľať dôvody, prečo máte prejsť celý ostrov, ale reálne dokážete vstrebať pozíciu hrdinu. Jin Sakai sa mení na titulného ducha Tsushimy, osloboditeľa a neskôr sa o ňom začínajú chýriť legendy.

Otvorený svet vám dá dilemu: ísť rovno po úlohách alebo sa len túlať po svete? Vyskúšal som si deň plniť naplno príbehy a nevenovať sa toľko odhaľovaniu. No akosi mi vadili biele miesta na mape. Ale keď som úlohy odložil a odhaľoval iba ďalšie farmy, kúpele, lokality, chýbala mi náplň i dej. Ideálne je kombinovať aktivity – pri desiatkach úlohách si ich môžete dávkovať.

5. Keď šípky nahradia líšky (a vietor)

Ghost of Tsushima sa chváli, že vyčistí obrazovku od množstva nepotrebných ikon, mapiek, šípok a ďalších ukazovateľov. Mnohí sa možno trošku báli, že sa budú v hre strácať, hľadať kam ísť alebo čo robiť. Napokon sa ukazuje tento prístup veľmi dobrý, svieži a originálny.

O všetky ikony či nápisy úplne neprídete. Napríklad nad kľúčovými postavami svietia ikony alebo sa vám ukazuje ako sa znižuje počet metrov k cieľu. Ale napravo žiadna mapa. Dole žiadny riadok plný ikon mečov, šípov atď. Počas streľby lukom si môžete vyvolať náboje či kurzor, ale inak čistý pohľad.

Pomoc prichádza z prírody. Keď máte odhaliť oltárik, prídete do lokality a nápis Fox Den signalizuje, že priskočí líštička a tá vás vedie na neuveriteľné miesta, kde sa môžete pomodliť. Alebo zlatý vtáčik letí nad hlavou a smeruje k novému či dôležitému bodu na mape. Tým najdôležitejším sprievodcom je vietor, ktorý fúka smerom k cieľu alebo vám pomáha odhaľovať zvolené miesta. Je to intuitívne, hodí sa to k japonskej kultúre previazanej s príbehom a princípy ľahko zvládnete.

6. Súboje čestné a občas i zákerné

Pre niektorých fanúšikov samurajov budú súboje tou najväčšou devízou a do veľkej miery majú dopad na celkovú obtiažnosť. Tú si môžete mierne prispôsobiť, no celkovo sú súboje náročné. Hra vás rýchlo naučí ľahké a ťažké údery, no kľúčové je aj uhýbať súperovým v správnom čase a eventuálne využiť sekundu na protiútok.

Grafika je v tomto smere príjemná – detail postáv vám naznačí, kedy chce súper zaútočiť červeným krížom pri zbrani, vtedy už musíte konať, inak utŕžite ranu. A niekedy sú to ťažké zásahy a ak útočí chlapík s veľkou kopijou s guľou na konci, odletíte pár metrov preč. Našťastie, hra nie je ultraťažká ako Sekiro či Nioh, takže jej súbojový systém je oveľa prístupnejší, pritom precítite každý súboj v každej sekunde.

Kombinácia úderov, obrany a protiútokov prospieva aj dynamike, pár súbojov s presilou pripomína tanec na bojisku a naučíte sa aj pozície. Lukostrelci sú ďaleko, ťažkí ozbrojenci vám chcú isť pod kožu blízko. Malý ukazovateľ zdravia nad hlavou prezradí, koľko ešte do ktorého treba búšiť. Nepríjemní sú súperi s dvomi mečmi, štítmi či lídri, ktorí majú oveľa viac zdravia – no hra vás za ich likvidáciu patrične ocení.

Súboje môžu začať aj efektným a cnostným duelom, kedy sa vám postaví jeden z protivníkov a v istej chvíli na vás chce zaútočiť. Vašou úlohou je vycítiť ten moment a v zlomku útočiť skôr. Je to výhodný mechanizmus, lebo dostanete aj odmenu. Ale ak zlyháte v súboji, skončíte s malým kúskom zdravia.

Osobitnou kapitolou sú súboje s bossmi, ktoré už pripomínajú sólo duely jedného na jedného, súper má vlastné meno i ukazovateľ zdravia, používa rozličné techniky či špeciálne údery (ak ho porazíte, zväčša si ho potom privlastníte) a trvá aj niekoľko minút, kým ho zdoláte. Treba využiť vhodné údery, aj bojový štýl, aby ste začali ukrajovať z jeho zdravia.

Pred vydaním hry sa spomínala dvojaká možnosť súbojov – buď ich budete riešiť čestne ako samuraj a postavíte sa zoči-voči protivníkom (mnou preferovaný štýl, no občas ťažký pri skupinách) alebo sa radšej vydáte cestou stealth taktík a nenápadného postupu, prípadne vynecháte konflikty. Po odohraní desiatok hodín sa prikláňam k akčnejšej verzii z dvoch dôvodov: súboje sú lepšie prepracované, majú veľa taktík a variability, lepšie sa hodia k náture hrdinu.

Stealth taktiky sú dobré na začiatku, keď ešte do tábora prechádzate nepozorovane a zozadu sa môžete vrhať na nepriateľov, no len čo vás uvidí aj iný Mongol, zväčša táto línia končí a musíte sa pustiť do otvoreného boja. Po druhé, stealth nie je taký prepracovaný a pôsobí skôr ako alternatíva.

Napokon je vhodné pripomenúť aj systém zdravia. Jin Sakai má dole červený pás s ukazovateľom a nad ním niekoľko žltých kruhov. To je špeciálna mena, ktorú získavate za hlušenie nepriateľov. Z nej môžete potom uzdraviť Jina, stačí iba stlačiť spodnú šípku. Avšak musíte mať nazbieraný aspoň jeden kruh. Hra vás takto motivuje byť v akcii, zvládať špeciálne údery a byť aktívni.

7. Hrdina nestagnuje a učí sa

Finálna devíza hry súvisí s vývojom hrdinu. Do súbojov môžete chodiť lepšie ozbrojení s brnením či silnejší mečom, ale ešte viac vám pomôže, ak investujete bodíky do nových schopností hrdinu. Ghost of Tsushima ich volá techniky a delí ich na tri časti: samuraja, postoje a ducha.

Samurajské možnosti sú štyri: objavovanie miest pomocou vetra, mýtické údery, obranné či úskočné – tie sa celkom zídu, ak ste ochotní naučiť sa uhýbať v poslednom zlomku sekundy a okamžite zaútočiť späť.

Postoje sú štyri, nasledujú elementy (kameň, vodu, vietor, mesiac) a vyznačujú sa vyššou efektivitou proti istému typu nepriateľa. Vietor je dobrý proti kopiji, voda proti štítu a pod. Avšak musíte si zvoliť aký postoj budete používať v istom čase a v súbojoch sú nepriatelia zväčša namiešaní.

Schopnosti ducha sú všestranné, lebo v nich rozvíjate jednak zbrane – postupne sa dostanete k šípkam, bombám či zvončeku na odlákanie pozornosti – a taktiky. Napríklad sa lepšie sústredíte pri streľbe z luku, môžete lepšie načúvať nepriateľom alebo zahlušiť zozadu viacerých súperov.

Okrem toho zbierate rozmanité zbrane a talizmany, ktoré vám dávajú menšie výhody – utŕžite menej rán alebo mimo súbojov získate viac zdravia. Skrátka menu je robustné a môžete tu zbierať a šamaniť s výbavou veľmi dlho.

A to napokon platí pre celú hru. Je to robustný titul na 40 i 60 hodín, ak sa rozhodnete vidieť desiatky príbehov, vyčistiť mapu od Mongolov či nájsť posledné predmety či detaily. Môžete, ale nemusíte – je vhodné dávkovať si hru postupne, aby sa vám nezunovala. Ale systém motivácie je výborný a svet, ktorý sa rozhodlo paradoxne západné štúdia spracovať, pomerne autentický a atmosférický. Investícia pre fanúšika PS4, samurajov či otvorených svetov to určite nebude márna.

S tým titulom hry roka to nebude ľahké, lebo konkurencia do decembra bude silná a hra možno nemá taký silný príbeh The Last of Us II. Ale pokiaľ ide o estetickú stránku, toto je horúci kandidát na jeden z najkrajších titulov posledných rokov. Keď ho hráte na PS4 Pro ako my, je to jedna z najlepších ukážok možností súčasnej generácie.

 

Web: PlayStation EU

Cena: 60 EUR