Keď pripojenie, tak superrýchle a najlepšie mobilné, myslí si užívateľ o komunikačných sieťach. Mobilní operátori a hlavne výrobcovia infraštruktúry pre mobilné siete tiež budú tvrdiť, že budúcnosť je v mobilnom broadbande. Fixne-mobilná konvergencia podľa niektorých prerastie do fixne-mobilnej substitúcie nielen v hlase, ale aj v dátach. Ale čo ak to bude naopak?
Najväčšou metropolou sveta je Tokio a bude ňou aj v roku 2025. Foto: Wikipedia
Scenáre sa menia, technológie napredujú
Ale nie každý zdieľa tento názor. Vývoj v technológiách je taký dynamický, že málokto stíha držať krok s novinkami, nieto ešte hodnoverne predpovedať budúcnosť, hoci aj neďalekú. Okultisti tvrdia – a v tomto majú úplnú pravdu, že „budúcnosť“ nie je exaktne daná, ani presne predvídateľná, vždy ide o naplnenie niektorého z mnohých potenciálnych scenárov. Dokonca aj prestížne analytické spoločnosti musia často korigovať aj krátkodobé odhady vývoja trhov IT, pretože realita sa často odchýli od prognóz. Spomeňme napríklad meškanie masového nástupu NFC, ktorý mal odštartovať už pred dvoma rokmi a nesmelo sa začína prejavovať až dnes, alebo reálne rýchlosti v sieťach mobilného broadbandu (v 3G aj v LTE), ktoré zďaleka nedosahujú marketingové hodnoty. Rôzne „samonaplňujúce sa proroctvá“ typu, ako WP prevalcuje Android a ostatné operačné systémy pre mobily a pod., nechajme bokom.
Alebo takáto pikoška: podľa jednej prognózy má vnútorná pamäť mobilov do roku 2015 dosiahnuť takú kapacitu, že smartfóny sa budú už z výroby dodávať so záznamom všetkej muziky, aká bola kedy ľudstvom nahratá a používateľ si kupovaním licencií odblokuje skladby, o ktoré má záujem. Odhliadnuc od meškania technického vývoja (odhadujem, že nejaké stovky až tisícky terrabajtov v mobiloch ešte o dva roky mať nebudeme J), takáto myšlienka by nutne stroskotala na ťažkostiach s majiteľmi autorských práv. To isté by sa vraj malo o pár rokov (do roku 2020) udiať s filmovou tvorbou, čo je ďalší výstrel do tmy.
Ale o roku 2020 premýšľajú aj vo firme Ericsson. Počas Svetového mobilného kongresu, ktorý sa konal 25.–28. februára 2013 v Barcelone, Ericsson predviedol siete 5G a projekty „Connected Megacity“ a “Window of Opportunity“. Podľa Ericssonu by do roku 2020 takto mohla vyzerať prepojená spoločnosť.
Európa chce byť zase jednotkou – Ericsson aj EÚ sa zamerajú na siete 5G
Do roku 2020 má byť objem mobilnej dátovej prevádzky tisíckrát vyšší než dnes a jej rýchlosť sa zvýši až stonásobne. Súčasne počet zariadení pripojených k internetu vzrastie desaťkrát až stokrát, myslí si Ericsson. Každopádne budú siete musieť zvládať omnoho väčšiu dátovú prevádzku než dnes. Za týmto účelom Ericsson vyvíja nové technológie, ktoré by doplnili vývoj tých súčasných a zabezpečili tak efektívnejšie a univerzálnejšie siete.
A čo by mali siete 5G priniesť? Podľa cieľov európskeho projektu METIS by to mala byť 1000x vyššia konektivita na jednotku plochy (zrejme na jednu bunku) a zároveň 10 až 100 násobne rýchlejšie pripojenie pre používateľa. Takisto by mal stúpnuť počet terminálov v mobilných sieťach 10-100 násobne, ako uvádza aj Ericsson. Pre podporu komunikácie stroj-stroj by sa mali zároveň 10-násobne predĺžiť operačné časy na jedno nabitie batérie a ďalšou pozitívnou správou je päťkrát nižšia latencia oproti súčasným sieťam. EÚ plánuje do podpory sietí 5G napumpovať slušné dotácie, prvý balík má hodnotu 50 mil. EUR, ale to je len začiatok. Ako spomína viceprezidentka Európskej komisie Neelie Kroes, kedysi bola Európa telekomunikačným lídrom: ”Vynašli sme GSM štandard, kedysi sme dominovali v oblasti zariadení, teraz však zaostávame. Predbehnutí východom aj západom.”
Kandidátov na siete 5G je neúrekom. Patrí k nim aj nový Wi-Fi štandard 802.11ac. Obr. ZDNet
Faktom je, že rastúca penetrácia smartfónov je stimulátorom rastu dátovej prevádzky. K príkladom tohto trendu patrí mimoriadne husté pokrytie inštalované vo verejných budovách, napr. knižniciach, univerzitách, výstavných a kongresových centrách atď., kde bude nevyhnutné zabezpečiť trvalo udržateľným spôsobom cloudové služby a uspokojiť tak komunikačné potreby.
Ericsson verí, že siete piatej generácie užívateľom ponúknu možnosť maximálne využiť výhody pripojenia. Siete piatej generácie netvorí jedna alebo niekoľko celkom nových rádiových prístupových technológií. Namiesto technologického prístupu bol uprednostnený prístup založený na užívateľskej skúsenosti, ktorý prostredníctvom integrácie viacerých rádiových prístupových technológií uspokojujúcich rôzne potreby ponúka najvyšší užívateľský komfort. Dodajme, že dnes je trochu predčasné o sieťach 5G špekulovať, pretože kým neexistuje štandard (a ten dnes neexistuje), ťažko hovoriť, čo sa doň podarí technologickým lobistom pretlačiť.
Prepojené megapoly a „zázračné okná“
Do roku 2050 by malo až 70 % svetovej populácie žiť v mestách, v porovnaní s dnešnými 50 %, pričom dominovať budú zrejme najväčšie mestské aglomerácie. Nemalé problémy veľkomestského života sa podarí zvládať aj pomocou výkonných dátových sietí.
V tejto súvislosti Ericsson prezentoval projekt „Connected Megacity“. Skúma v ňom tri základné scenáre – „bezpečné mesto“ so zameraním na riešenie dopravnej situácie, „tvorivé mesto“, kde IT môžu zabezpečovať kvalitnú prevádzku mobilných sietí aj počas silnej návštevnosti kultúrnych alebo spoločenských akcií a tretím scenárom je „ekologickejšie mesto“. V ňom firma demonštruje vlnu tepla a spôsob, ako mesto dokáže takú situáciu zvládnuť za použitia inteligentných rozvodných sietí.
Ken Watanabe a Horikita Maki prezentujú smartfóny sezóny zima-jar 2011-2012 japonského operátora NTT DoCoMo. Najväčší japonský operátor sa tradične zaoberá aj vývojom mobilných technológií, vrátane sietí 4G a 5G. Keďže Tokio je dnes najväčšou svetovou metropolou s 37 mil. obyvateľov a bude ňou aj v roku 2025, keď dosiahne 39 mil. obyvateľov, aj NTT DoCoMo má dobré dôvody vyvíjať ”veľkomestské projekty”. Foto: NTT DoCoMo
Pre kancelárie a domácnosti budúcnosti Ericsson vyvíja špeciálne okná. V rámci výskumného projektu nazvaného „Window of Opportunity“ testuje sklenené okná, plniace funkciu sieťových prípojok.
Ericsson predviedol, ako je možné použitím priehľadnej antény ľahko urobiť z obyčajného okna súčasť mobilnej vysokorýchlostnej siete a výrazne tak zvýšiť pokrytie v interiéroch, alebo skvalitniť signál v prostriedkoch hromadnej dopravy. Okná budúcnosti majú tiež plniť funkciu priehľadných dotykových displejov. Ďalšie funkcie, ktoré Ericsson viaže na „zázračné okná“ až také šokujúce nie sú. Napríklad automatické spúšťanie žalúzií je dnes bežnou súčasťou riešení tzv. inteligentných domov a integrovaním fotovoltaických článkov do sklených výplní sa tiež zaoberá zopár subjektov.
Mapa „megacities“ v roku 2020. Zdroj: Ericsson
Vzrušujúca budúcnosť
Môžeme teda konštatovať, že budúcnosť je síce jasná, len nie je jasné aká presne bude. Ak sa hovorí, že „život si cestu vždy nájde“, platí to aj o informačných technológiách. K cieľu totiž nevedie len jedna cesta – cez mobilné siete 5G, ale pokojne sa môže presadiť aj nečakaný scenár fixne-mobilnej konvergencie. Reálny je hlavne v mestách, kde vysoká penetrácia optiky ponúkne bez problémov konektivitu na úrovni mobilných sietí 5G a z WLAN hotspotov môže byť táto konektivita distribuovaná bezdrôtovo pre používateľov tabletov, aj smartfónov. Nové generácie Wi-Fi sa totiž takisto nedajú zahanbiť.