Energetika je kľúčovým momentom, okolo ktorého sa krúti naša civilizácia. Či je to doprava, vykurovanie (alebo chladenie), svietenie, výroba, ale aj poľnohospodárstvo a prakticky čokoľvek v našom živote, všetko je postavené na dodávke energie z externých zdrojov v tej, či onej forme.
Nanešťastie, nielen konvenčné, ale aj obnoviteľné zdroje prinášajú so sebou veľmi často kontroverzné vedľajšie efekty. Spomeňme dopady veterných turbín na vtáčiu populáciu, alebo zaberanie poľnohospodárskej pôdy fotovoltaickými farmami. Dotované biopalivá priviedli potravinovú produkciu takmer ku kolapsu a čosi podobné sa teraz deje pri kynožení lesov pri ťažbe dotovanej „ekologickej“ biomasy. Všade je nejaký pes zakopaný. S tým je však možno čoskoro koniec, veria entuziasti a priaznivci teórií o svetovom spiknutí kdejakej energetickej loby.
Energia odnikiaľ
Liekom na energetický smäd ľudstva sa má stať „Teslov generátor na kvantovú energiu“. Priznám sa, že patrím k obdivovateľom srbsko-amerického génia Nikolu Teslu, ktorý je otcom nespočetných vynálezov z oblasti elektrotechniky a na jeho myšlienkach je postavená naša technologická civilizácia.
Tento renesančný človek totiž stojí za komplexom objavov – od zariadení na generovanie, distribúciu a využitie striedavého prúdu (alternátor, transformátor, striedavý elektromotor), cez žiarivky a bajonetové žiarovky, po magnetickú rezonanciu, rádio a údajne aj elektromagnetickú zbraň, ktorú vraj testujú USA (pod názvom HAARP) na Aljaške.
Pamätník Nikolu Teslu pri Niagarských vodopádoch, kde spustil prvú hydroelektráreň na svete.
Podľa portálu Svět kolem nás je „kvantový elektrický generátor“ (QEG) vytvorený na báze jedného z návrhov elektrického generátora/dynama/alternátora (tak čoho vlastne?), ktoré patentoval Nikola Tesla. Má ísť o patent No. 390,414, „Dynamo-Electric Machine“, z 2. októbra 1888. Má ísť o generátor spočiatku poháňaný elektromotorom, ktorý zo vstupného výkonu 1 kW vyprodukuje výstupný výkon 15 kW. Geniálne, akurát tu čosi začína škrípať. Nemáte ten pocit? Človek žasne, aká živá je myšlienka perpetuua mobile aj v 21. storočí. Pritom klasické perpetuum mobile, ktoré sa pohybuje bez dodávania vonkajšej energie je v rozpore s Prvou termodynamickou vetou: Každá fyzikálna sústava má vnútornú energiu, ktorá sa mení len prostredníctvom výmeny energie s okolím. Perpetuum mobile druhého druhu by zas malo všetku energiu premieňať na prácu.
Teslova cievka. S oveľa väčším exemplárom vyrábal slávny vynálezca blesky a desil spoluobčanov.
Autori podobných senzačných myšlienok sa často snažia 1. a 2. termodynamickú vetu „oklamať“ tým, že ich geniálny stroj čerpá energiu odniekiaľ mimo uzavretej sústavy, najradšej z vesmíru, inej dimenzie, alebo čokoľvek by vás mohlo napadnúť. To je, zdá sa, aj prípad „Teslovho“ QEG generátora.
Realita zaostáva za senzačnými „odhaleniami“
Svět kolem nás o fungovaní zdroja energie píše: „Pri pohľade na diagram prúdu nie je ani jasné, odkiaľ prichádza vstupný prúd, ktorou sa začína rezonancia, a to je kľúčom: budiaca cievka QEG je mimo generátora, a budiaci signál je vedený kvantovým poľom (bodom nula) do jadra generátora, kde začne osciláciu. Keď sa prístroj vybudí na rezonančnú frekvenciu, poháňa sa už ďalej sám.“ A je vymaľované! Odhliadnuc od pojmov ako „bod nula“ (singularita? tá je pojmom skôr z astrofyziky) a „kvantové pole“ (súčasná fyzika pozná len 4 energie – silnú a slabú interakciu, elektromagnetickú a gravitačnú silu, „kvantová energia“ je zatiaľ nonsens), ide o učebnicový prípad perpetuum mobile. Škoda.
Keby stroj o hmotnosti 60 kg skutočne dokázal trvale vyrábať výkon 15 kW a navyše zadarmo, mohli by šejkovia pomýšľať na dôchodok a hodnota Gazpromu by zo dňa na deň prerazila dno. Nič také sa však nedeje a najväčší tokamak na svete ITER (International Thermonuclear Experimental Reactor), ktorý medzinárodné konzorcium vedcov z EU, USA, Ruska, Japonska, Číny, J. Kórei a Indie naďalej za obrovských nákladov buduje neďaleko francúzskeho mesta Cadarache. Buď je vo veci trestuhodná neinformovanosť vedcov, ktorí zatiaľ nečítali hodnotné a verejne prístupné informácie o Teslových patentoch, alebo sú za tým skôr praktické dôvody a iné preferencie zábavy.
Foto: Flickr, Wikipedia, VSCHT