Už pri predchodcovi dnešnej novinky som sa rozplýval nad tým, akú lahôdku som dostal do rúk. Mal som pocit, že model OM-D E-M5 bol pre mňa kúskom, na ktorý len tak nezabudnem. Opak je pravdou. Olympus OM-D E-M1 je novým nezabudnuteľným Olympusom. Má všetko, čo by ste od špičkového CSC foťáku čakali.
Nie, nie je to zrkadlovka. Ani sa na ňu nehrá, hoci komunikácia značky by to chcela. To nejde. Zrkadlovky budú navždy zrkadlovkami, i keď trieda CSC v poslednom čase poriadne prekvapila. Prekvapil aj Olympus, ktorý z modelu PEN E-P5 vytvoril tento profesionálne vyzerajúci kúsok. Nie som proti, naopak, potešil ma.
To, čo PEN-u chýbalo, tu človek nájde pekne pohromade. Problém však nastane, ak si nové OM-D-čko do ruky zoberie amatér. Nemyslím to v zlom. Avšak ak si OM-D E-M1 vezme do rúk niekto, kto dovtedy používal len jednoduchý kompakt, prípadne fotil len mobilom, zostane určite zaskočený. Prečo, to sa dozviete postupne. Už na prvý pohľad nepatrí novinka do triedy bežných foťákov a ani klasických CSC, ktoré sú orientované na spotrebiteľov túžiacich byť IN. Až drsný výraz v čiernom prevedení nemá lahodiť oku, ale má byť čo najfunkčnejší. A taký aj je.
Pomerne masívny predný grip dopĺňa výborne vykrojený zadný grip a horná strana je obsypaná množstvom ovládacích prvkov, aby používateľ nemusel stále klikať v menu. Toto všetko je zabalené do utesneného tela z horčíkových zliatin. Paráda. Fotiť počas dažďa, na dunách či počas blížiacej sa zimy nie je problém. Výrobca si tiež množstvo prvkov požičal z profi modelov a veľkých zrkadloviek. Veď videli ste už niekedy tlačidlo na kontrolu hĺbky ostrosti alebo konektor na externé blesky na malom foťáku s výmennými objektívmi?
Zaujímavé je tiež tlačidlo na ľavej strane od hľadáčika, kde je mimochodom trošku neprakticky umiestnená aj páčka zapínania aparátu. Tlačidlo slúži na rýchlu zmenu ostrenia a merania expozície, pričom jeho druhá časť poteší tých, ktorí často fotia v HDR alebo rýchle scény.
„Čerešničkou na torte malého profíka je manuálna poistka voliča režimov, ktorú pre aktiváciu stačí stlačiť a režim sa vám nechcene nikdy nezmení.“
Zadná časť je už obyčajná a okrem páčky okolo AEL/AFL pre rýchlu zmenu funkcií kruhových voličov tu nenájdete nič nezvyčajné. Inak, všimli ste si až tri funkčné tlačidlá na tele OM-D E-M1? Slušný počet. Celkovo môžete meniť funkcie však až 8 tlačidlám na tele. Zaujímavo riešená je aj bočná časť s konektormi. Tie sú ukryté pod plastovými krytmi, ktoré však bez vyklopenia displeja neotvoríte. Dôvodom bude asi čo najkvalitnejšie utesnenie tela. Po ich otvorení poteší vstup na mikrofón, no videachtivých sklame absencia 3,5 mm audio výstupu. Mňa viac sklamal neštandardný USB konektor. Prečo sa výrobcovia stále vyhýbajú microUSB? MicroHDMI však nechýba.
Miernym sklamaním je pre mňa aj displej, ktorý je výklopný len horizontálne a jeho dotyková vrstva funguje len pre určité funkcie ako touch focus či listovanie fotkami. Na pohyb v menu stále musíte zabudnúť. Menu je kapitolou samou o sebe. Je síce prehľadné a vďaka jemnému displeju s vysokým rozlíšením výborne čitateľné, no jeho rozsiahlosť je niekedy viac na škodu, ako na úžitok.
Našťastie väčšinu dôležitých funkcií si môžete navoliť do funkčných tlačidiel. Omnoho viac ma dostal špičkový elektronický hľadáčik (podobný externému VF-4 z PEN E-P5), ktorý je tak jemný a rýchly, že som mal pocit, že sa pozerám cez optický hľadáčik zrkadlovky.
V tele je uložený ako v bavlnke vylepšený 4/3” Live MOS snímač s rozlíšením 16,3 Mpx, ktorý používa aj spomínaný PEN E-P5. Tento však nemá jednu donedávna zásadnú vlastnosť – AA (Anti-aliasing), alebo ak chcete lowpass filter, ktorý po dlhej dobe výrobcovia akosi začínajú z čipov odstraňovať kvôli zvýšeniu ostrosti, hoci na úkor možného vzniku tzv. moiré efektu. Ten však zas dokáže celkom slušne odfiltrovať softvér fotoaparátu, takže vo výsledku vznikajú ostrejšie fotografie.
Pomerne veľký snímač je v bavlnke aj preto, že je doslova zavesený na 5-osej stabilizácii, ktorú vo vypnutom stave aj poriadne vidieť a cítiť pri jeho pohybe. K čo najlepším výsledkom a poriadnej rýchlosti novinke pomáha nový procesor TruePic VII. Aj vďaka nemu je možné kontinuálne snímanie rýchlosťou až 10 fps do 50 RAW snímok alebo do zaplnenia karty v prípade JPEG formátu. Klobúk dole. Výsledné fotografie sú na vynikajúcej úrovni, hoci na niektorých sa objavila typická olympusácka saturácia až do nenormálnych farieb. Oproti starším CSC modelom je to však zanedbateľné a pre bežné fotenie nepostrehnuteľné.
Pre poloprofi je samozrejme možné operovať s RAW formátom a farby či saturáciu doladiť už manuálne v počítači. Horšie je to však s videom, kde farby tak ľahko neupravíte. Video je mimochodom vo veľmi slušnej kvalite, Full HD rozlíšenie v progresívnom režime so stereo zvukom je na momentky či krátke videá postačujúce, pre profesionálne použitie však určite nie je.
Čo sa týka citlivosti, tak po hranicu ISO 3 200 sú fotografie stále výborné, od tejto hranice je badateľné zväčšovanie šumu a známe zrnenie. Potešil ma však hybridný autofókus – 81 bodov + 35 bodov, ktorý si s ostrením nerobí ťažkú hlavu. Rovnako korekcia expozície v rozsahu +/- 5 EV je na tento segment nezvyčajná a potešujúca.
Batéria s kapacitou 1 220 mAh na tom nie je zle, deň aktívnejšieho fotenia zvládne bez problémov. Vynechať však musíte Wi-Fi, ktoré nechýba ani v tomto modeli. Vďaka nemu a aplikácii Olympus Image Share je bezdrôtové spojenie malina.
Aplikáciu si stačí stiahnuť do smartfónu alebo tabletu, spustiť párovanie, odfotiť smartfónom QR kód a už si užívate jednu z najlepších aplikácií na svete. Doslova. Doteraz som sa nestretol s aplikáciou, v ktorej by som si mohol zmeniť režim (iAuto, P, A, S, M), upravovať nastavenia ako clonu, rýchlosť uzávierky, ISO, vyváženie bielej či režim snímania (snímka, H, L, samospúšť), importovať fotografie, automaticky ich zdieľať, upravovať, pridávať geoznačku či využiť množstvo nastavení aplikácie.
Od Olympusu a ich Image Share by si mali brať príklad všetci ostatní výrobcovia. Aby som nezabudol, OM-D E-M1 sa mi do rúk nedostal s novým objektívom 12-40 mm, f/2,8, ale so starším, no stále výborným objektívom M.ZUIKO Digital ED 12-50 mm f3.5-6.3 EZ (24 – 100 mm ekvivalent). Celkovo môžem nový Olympus série OM-D zhodnotiť jedine na výbornú a hoci sa na ňom nájde niekoľko nedokonalostí, vo svojej triede kompaktných systémových fotoaparátov nemá veľa konkurentov.
hodnotenie: 5/5
výborný výstup
špičkové spracovanie a ergonómia
odolné telo
bezkonkurenčná mobilná aplikácia
pomerne vysoká cena
komplikované nastavenia
neštandardný konektor
chýba 3,5 mm audio výstup
Cena 1 499,00 € (telo) / 1 699,00 € (+ M.ZD ED12-50mm f/3.5-6.3 EZ) Rozmery 130 x 93,5 x 63 mm, 497 g (telo) Displej 3“ (76,2 mm, 720 x 480 px), LCD, dotykový, horizont. výklopný + EVF (1 024 x 768 px) Hardvér 16,3 Mpx 4/3” Live MOS, AF detekcia kontrastu (81 b.) + fázová detekcia (37 b.), AF Tracking, TruePic VII procesor, 5-osá stabilizácia (3 módy), ISO 100 – ISO 25 600, +/-5 EV, 1/8000 s. – 30 min., sekvenčné snímanie (10 fps, do 50 RAW záberov), JPEG/RAW (12 bit), AdobeRGB/sRGB, PASM + B, iAuto, PhotoStory, Art filtre (12), Focus Peaking, viacnásobná expozícia, časozberné snímanie, Full HD video (1080p, 30 fps, MOV, stereo PCM zvuk, 21 Mbps), 3,5 mm audio, USB 2.0 (aj nabíjanie), microHDMI, Wi-Fi, SDXC slot, el. vodováha, 3x Fn tlačidlo, Li-Ion 1 220 mAh
Recenzia bola pôvodne uverejnená v časopise TECHBOX 11-12/2013
Foto: TECHBOX, Olympus