Pozrite si
Zase tu máme leto a to je pekne nahovno. Citovo vyprahnuté rosničky sa budú večer čo večer infantilne nadchýnať, aké nádherne slnečné počasie nás nasledujúci deň čaká.
Lebo ich mozgy si nevedia predstaviť nič krajšie, než 37°C v našich nakompletku vyasfaltovaných mestách, kde stojí viac billboardov, ako stromov a kde sa vám na chrbte vypotí mapa Mongolska skôr, než stihnete svojimi vyprahnutými ústami vysloviť, že „globálne otepľovanie je mýtus“.
Porovnateľne príjemné sú len noci v našich obydliach poskladaných z rozpálených panelov, kde sa každé ráno budíme nevyspatí a lepkaví ako po nuru masáži a vôbec nám nechýba ten happyend, vďační sme aj za studenú sprchu.
Navyše, kto si nedal pred pár rokmi pozor, ten teraz musí malým harantom dva mesiace vymýšľať program, aby si niekde pod bránou nepichali marihuanu do očnej buľvy, keďže tí nechutne preplatení učitelia, čo sa o nich starajú po zvyšok roka, sa celé leto niekde vyvaľujú.
Komu sa podarí odtrepať sa do Chorvátska, nech si to tam užije spolu s 20 miliónmi ďalších do mora čúrajúcich turistov a kto z čistého zúfalstva riskne Zemplínsku šíravu, ten zas bude počúvať celú dovolenku svoju manželku, že sa radšej mala vydať za Vasila od susedov, lebo ten má služobnú dodávku a každý rok chodí až hen na Balaton.
Do toho komáre, muchy, úpaly, prepotené podpazušia v MHD a aby toho nebolo málo, tak ešte aj tí satanisti na Pohode si postavia minaret, aby v ňom mohli znásilňovať neplnoleté šteniatka, či niečo také. Tak to aspoň vidí kresťan Boris, ktorý má plus-mínus desať detí približne s ôsmimi vyhľadávačmi drahých kovov a nie je ani politik, teda to musí byť pravda.
Tých pár vecí, ktoré v letnom pekle aspoň za niečo stoja, sú dlhé dni, krátke sukne, no hlavne bicykle, hory a cestovanie všeobecne. Človek vypadne spomedzi sálajúceho betónu a lepkavého asfaltu do prírody.
Len on a jeho ľudskou silou poháňaný mechanický stroj, prípadne celkom bez stroja, iba pár základných vecí na prežitie, paštéty a TECHBOX na zabíjanie komárov.
V časoch, keď som ešte po horách za sebou ťahal káčera, čo nebolo zas tak strašne dávno, bol top výbavou plátenný chlebník s lepeňákom, tupá rybička, ktorá prerezala jedine ten chlieb a ešte baterka. Tú sme síce nikdy nepotrebovali, no už len jej prítomnosť v chlebníku dávala našim výletom nádych nebezpečných expedícií.
Dnes, keď sme už lepeňáky nahradili proteínovými tyčinkami, môžeme ušetrené miesto v batohu z high-end materiálov konečne vyplniť samými užitočnými vecami. A tak so sebou ťaháme smartfóny a powerbanky, alebo rovno mini solárne panely, zrkadlovky a k nim pár objektívov, hodiny s GPS, alebo turistické navigácie.
Komu je málo, ten si môže kúpiť outdoor repro bedňu či espresso stroj na cesty. K tomu všetkému treba mať nabíjacie káble, náhradné baterky, pamäťové karty, filtre…
V lese som už stretol aj ľudí s 10-palcovými tabletmi a raz aj týpka sediaceho na šutri hodiny od najbližšej elektrickej zásuvky, s notebookom na kolenách. Môžeme sa síce vyhovárať, že za tú túžbu zaznamenať a okamžite zdieľať každý svoj zážitok a každú nie úplne hnusnú fotku môže doba, ktorá meria úspech lajkami, no v skutočnosti je to len o našich egách.
To my sa chceme pochváliť výkonmi, zábermi a duchaplnými postrehmi, no paradoxne, ak nie sme na webe za social media star, tak naše posty z lesa ľudí až tak veľmi nezaujímajú.
Vyskúšajte sa toto leto aspoň na pár dní odstrihnúť, zoberte si na hory či na bike len starú Nokiu, papierovú mapu a keď veľmi chcete, tak aj tento TECHBOX. Možno zistíte, že civilizácia bude fungovať ďalej, aj keď tri dni nezapnete Facebook, Instagram, alebo WhatsApp a možno budete mať ešte o kus viac zážitkov, hoci žiaden z nich nebude v digitálnej forme.
Užívajte leto, ragazzi!
Zdroj