Pozrite si
Kým bol nápad budovania širokopásmového internetového pripojenia s nízkou latenciou prostredníctvom LEO satelitov len v štádiu úvah, našlo sa množstvo fanúšikov, odhodlaných rozvinúť takéto projekty. Niektorí, ako Jeff Bezos, alebo Richard Branson sú aj poriadne bohatí, aby sa stali zakladateľmi reálnych firiem, prípadne získali dostatok investorov a kapitálu.
Väčšina však zrejme čoskoro vytriezvie a ak nestihnú investovať do budovania takýchto sietí veľké peniaze, možno sa vyhnú aj bolestivej skúsenosti s krachom.
Svoje o tom vedia zrejme aj manažéri OneWeb, ktorá patrí k reálnym hráčom a s trochou šťastia (a trochu väčším množstvom finančných injekcií) by sa jej mohlo podariť sieť aj vybudovať.
Minulý týždeň OneWeb úspešne vyniesla v spolupráci so spoločnosťami Arianespace a Glavkosmos na orbitu tretiu várku satelitov, takže ich už má vo vesmíre 74. Doba však nie je veľmi priaznivá pre megaprojekty a ani na získavanie investorov.
„Trhy sa zľakli“, tak ako to robia každú chvíľu, aby mali ekonomickí žurnalisti čím strašiť. Tentoraz sa ale vydesili (z istej virologickej záležitosti) natoľko, že ani Slovensko nedokázalo predať štátne dlhopisy, čo sú veľmi bezpečné cenné papiere. Takže nalievať miliardy do riskantných vesmírnych podnikov bude asi málokto.
A vybudovanie satelitnej siete na rýchly internet vyžaduje miliardy, ale skôr desiatky miliárd amerických dolárov a prinajmenšom desiatky štartov kozmických rakiet. Toto už nie je akademická debata, ale tvrdý podnikateľský chlebík. Pre OneWeb sa možno ukazuje až pritvrdý. Zároveň s úspešným posledným štartom sa objavili informácie, že spoločnosť má problémy a zvažuje žiadosť o ochranu pred veriteľmi.
Aktualizácia 28.3.2020: Článok sme pripravovali v predstihu, ale medzičasom sa, žiaľ, špekulácie o bankrote OneWeb potvrdili. Britská spoločnosť OneWeb totiž dobrovoľne podala 27. marca návrh na konkurz. Firma sa od začiatku roka snažila osloviť nových investorov, ale súčasná situácia a nestabilita trhov v súvislosti s aktuálnou epidémiou nie je pre získavanie kapitálu priaznivá. Ďalší osud základov satelitnej siete je nejasný a nie je isté, či bude vôbec pokračovať. Z plánovaných 21 štartov nosných rakiet Sojuz / Fregat sa doteraz uskutočnili dva z kozmodromu Bajkonur a jeden z Centre Spatial Guyanais.
Fanatizmus je nutnou, ale nie postačujúcou podmienkou
Richardovi Bransonovi a Gregovi Wylerovi z OneWeb isto nemožno uprieť nadšenie pre ich vesmírny projekt, ale je možné, že to nebude stačiť. Ich konkurent a aktuálny „kozmický hegemón“ SpaceX má totiž na čele prinajmenšom rovnakého nadšenca.
Nápady Elona Muska často balansujú na hrane medzi sci-fi a šialenstvom, ale bol to on, kto začal na svojej satelitnej sieti Starlink pracovať ako prvý a postupuje dôsledne.
SpaceX má jedinečnú výhodu – má vlastné spoľahlivé rakety Falcon 9, ktorými dokáže vynášať satelity do vesmíru za bezkonkurenčne nízke ceny. Navyše ich naraz vynesie až 60, čo ďalej náklady znižuje. Aktuálne už takto vyslala na orbitu 360 družíc Starlink a hoci niekoľko z nich spočiatku zlyhalo, s viac ako 350 satelitmi je v čele pelotónu za horizontom pred konkurenciou. Budovanie siete navyše zatiaľ dokáže financovať z vlastných zdrojov.
Podľa jej prezidentky a výkonnej riaditeľky Gwynne Shotwell je SpaceX roky pred projektom Kuiper, ktorý pripravuje Amazon, respektíve BlueOrigin Jeffa Bezosa. A zrejme sa neobáva ani OneWebu.
Spoločnosť už má povolenie amerického FCC na prevádzkovanie 12 000 satelitov a mohla by neskôr požiadať o povolenie na vypustenie ďalších 30 000. Služby však dokáže v obmedzenom režime spustiť aj so zlomkom tohto počtu.
Musk uviedol, že SpaceX bude potrebovať najmenej 400 satelitov Starlink na obežnej dráhe pre „menšie“ širokopásmové pokrytie a 800 pre „stredné“ pokrytie. Služba by sa mohla spustiť koncom tohto roku v časti USA a Kanady a čoskoro má nasledovať medzinárodné pokrytie. Cieľom projektu Starlink je poskytnúť globálne internetové pokrytie bez potreby veľkej parabolickej antény, s parametrami broadbandu a za prijateľné ceny.
Od FCC už získala SpaceX aj povolenie na prevádzkovanie 1 milióna pozemných terminálov pre internetové pripojenie cez Starlink. Paušálna licencia bola vydaná na 15 rokov. Elon Musk, zakladateľ a generálny riaditeľ SpaceX, opísal terminály ako „UFO na tyči“, pričom uviedol, že ich inštalácia bude extrémne jednoduchá.
Vratký biznis, či „zlatá baňa“?
Aj keď myšlienka vesmírnych dátových prenosov vyzerá lákavo, skrýva nemálo háčikov a rentabilita podobných projektov je závislá na množstve premenných. Nakoniec, viacero podobných sietí v minulosti skrachovalo, vrátane pôvodného projektu Iridium.
Ten sa medzitým síce reinkarnoval, ale má oveľa praktickejšie ambície, ako poskytovať pripojenie „sťahovačom“ filmov a tínedžerom zdieľajúcim svoje fun videá na sociálnych sieťach.
Napriek tomu, že technológie sa vyvíjajú a dnes dokážeme iné kúsky ako pred desaťročím, konkurovať pozemným operátorom s vybudovanou optickou infraštruktúrou nebude pomocou satelitov možné – rýchlosťou, ani cenou. Ak by Starlink prišiel s neobmedzeným pripojením s rýchlosťou rádovo niekoľko stoviek Mbit/s (čo zrejme aj urobí) za prijateľnú cenu, klasické telekomy budú mať v mestách navrch.
Dokážu súťažiť v rýchlosti – kľudne ponúknu 1 Gbit/s, aj viac, aj v latencii, kde nemá satelitný internet šancu, ani s LEO satelitmi. Navyše, ak vám konkurencia privedie internet až do zásuvky v obývačke, nechcete mať v záhradke, alebo na balkóne „zaujímavú UFO anténu“.
Ale Starlink, a zrejme aj ďalšie siete, majú napriek tomu šancu a ak sa všetko vyvinie optimálne, môžu zarábať miliardy dolárov ročne. Podľa správy OSN z roku 2018 malo prístup k internetu len okolo 58% domácností vo svete. Dnes to bude viac, ale stále tu máme miliardy ľudí off-line.
Stovky miliónov z nich pritom žijú v oblastiach, kde optika, alebo káblová televízia bude ešte roky sci-fi a jediné internetové pripojenie je cez mobil – ak sa podarí chytiť signál. Okrem toho tu máme obrovské teritória a oceány bez rýchleho, alebo akéhokoľvek internetového pripojenia (ak nerátame Iridium, geostacionárne satelity a podobne). Tam všade by Starlink mohol priniesť revolučnú zmenu a pre SpaceX príjmy.
A nezabúdajme na špeciálnych zákazníkov. Z fungujúcej vesmírnej infraštruktúry bude môcť profitovať aj armáda, vláda a jej agentúry a taktiež iní telekomunikační operátori, ktorí si budú môcť objednať konektivitu napríklad pre základňové stanice mobilných sietí v odľahlých oblastiach. Ak všetko pôjde podľa plánu, SpaceX, alebo budúca samostatná spoločnosť prevádzkujúca sieť Starlink, môže byť o pár rokov významným globálnym operátorom.
Zdroj