Aplikácia FaceApp je opäť in. Hrozí jej zneužitie, lebo je z Ruska?

S aplikáciou FaceApp sa za posledných 24, resp. 48 hodín stretol azda každý, kto bol aspoň chvíľku na sociálnych sieťach. Aplikácia aj pre iOS a Android, ktorá je vďaka umelej inteligencii schopná zmeniť tvár na fotke na nepoznanie má ale niekoľko bezpečnostných otáznikov.

Na problémy stihli upozorniť aj médiá ako CNN, BBC, Forbes, The Washington Post a mnohé ďalšie. FaceApp je pritom aplikácia, ktorá dokáže pomocou umelej inteligencie upraviť vzhľad človeka na fotografii. V bezplatnej verzii je možné meniť vzhľad na to, ako budete vyzerať o desiatky rokov, alebo ako ste vyzerali pred rokmi. Platená verzia obsahuje už možnosti ako zmenu pohlavia, zmenu farby vlasov a mnohé ďalšie. Aplikácia pritom nie je žiadna novinka, na trhu s aplikáciami je od roku 2017.

Služba je mimochodom dostupná pre deti od 13 rokov. Máloktoré to ale akceptuje.

Prečo sa ale zrazu vynorili otázky ohľadom bezpečnosti? Tvár je totiž unikátny biometrický údaj, ktorého hlavné i detailne črty dokážu aplikácie v smartfónoch i počítačoch využívať na autentifikáciu používateľa. To znamená, že tvárou sa viete prihlásiť do smartfónu či počítača bez toho, aby ste museli zadávať heslo či si nechať zosnímať odtlačok prsta.

Aj preto je vlna popularity aplikácie FaceApp veľmi nebezpečná. Aplikácia totiž zbiera fotografie. Sú to síce iba tie, ktoré do služby nahráte, no nie je úplne jasné, čo sa deje s fotografiami po ich uploade. A vlastne na čo je upload potrebný, hlavne pri mobilnej aplikácii, v ktorej by umelá inteligencia mohla dáta spracovať lokálne, priamo v smartfóne.

Odborníci sa však pre BBC vyjadrili, že spracovanie obrazu by bolo v smartfónoch pomalšie, viac by zaťažovalo batériu a celkový hardvér. Možno tak pre tie najslabšie na trhu, nové a novšie modely nemajú problém ani s náročnými výpočatami. Zároveň spracovanie v smartfóne môže pre tvorcu znamenať zníženie bezpečnosti svojho algoritmu, ktorý upravuje fotografie. Mohol by byť skopírovaný a zneužitý.

Fotky v ruských rukách?

V Zásadách ochrany súkromia spoločnosť píše, že od používateľov zbiera dáta ako fotografie, ktoré službe odošlete, ale aj IP adresu, typ prehliadača a zariadenia. Okrem fotografie sú to bežné dáta, ktoré internetový používateľ necháva na každom webe.

Tvorcovia FaceApp vraj využívajú aplikácie tretích strán, aby vedeli merať používanie aplikácie. O aké nástroje ale ide nie je jasné. Zároveň tvorcovia aspoň priznávajú, že využívajú marketingové nástroje na cielenie reklamy. Aj to je celkom bežné. Zvláštne však je, že služba zároveň upozorňuje, že nie je možné sa odhlásiť z propagačných e-mailov, ktoré súvisia so službou.

Keď však človek roluje nižšie a nižšie, dozvedá sa, že FaceApp (možno) skladuje dáta v USA. Ale aj nemusí. „Vaše informácie zozbierané prostredníctvom Služby môžu byť uložené a spracované v Spojených štátoch, alebo v akejkoľvek inej krajine, v ktorej FaceApp, jej Pobočky alebo Poskytovatelia služieb spravujú zariadenia.” Podľa Forbsu má FaceApp hlavné servery v USA, využíva tie od Amazonu. To však neznamená, že sú jediné.

V Zásadách súkromia spoločnosť pokračuje: „Registráciou a používaním Služby súhlasíte s prenosom informácií do USA, alebo inej krajiny, v ktorej FaceApp, jej Pobočky, alebo Poskytovatelia služieb udržujú zariadenia a používanie a zverejňovanie informácií o vás, ako je opísané v týchto Zásadách.” Nechýba ale dôležitá informácia: „FaceApp môže tieto Pravidlá z času na čas upravovať, alebo aktualizovať, preto si ich pravidelne čítajte.” Opäť celkom problémovo znie „alebo do inej krajiny“.

Poviete si, veď dobre, v USA mám Facebook, Instagram, YouTube a množstvo ďalších služieb. Má to ale háčik. Tieto Zásady platia iba čiastočne. Akonáhle si chcete spustiť aj on-line aplikáciu, súhlasiť musíte s už ďalšími podmienkami. Práve tie sú „zaujímavejšie”.

Človek sa v nich dozvie, že registrátorom aplikácie je Yaroslav Goncharov zo spoločnosti Wireless Lab OOO, ktorá má sídlo v Petrohrade v Rusku. V týchto druhých podmienkach je aj informácia ako:

„FaceApp poskytujete trvalú, neodvolateľnú, bezvýhradnú, bezplatnú, celosvetovú, plne platenú, prenosnú sublicencovateľnú licenciu na používanie, reprodukciu, úpravu, zmenu, publikovanie, prekladanie, vytváranie odvodených diel, distribúciu, verejnú prezentáciu a zobrazovanie vášho obsahu a akékoľvek meno, používateľské meno alebo podobnosť poskytovaná v súvislosti s vaším používateľským obsahom vo všetkých formátoch médií a kanáloch, ktoré sú teraz známe alebo neskôr vyvinuté, bez kompenzácie.” Podobné podmienky majú však aj sociálne siete či komunikačné platformi.

V podmienkach sa ďalej píše, že fotografie, ktoré do FaceApp nahráte, musia byť vašim vlastníctvom. Nahranie fotografií politikov do tejto podmienky spadá taktiež. Podmienky používania obsahujú aj informáciu o tom, že aj po vymazaní účtu môže FaceApp s nahranými materiálmi naďalej pracovať.

Všetko je v hladine „môže”, čo však neznamená, že aj bude, alebo to už rovno robí. FaceApp nie je ani zďaleka jediná spoločnosť, ktorá zbiera o používateľoch rozsiahle dáta. FaceApp je však výborným príkladom, že ošiaľ okolo na prvý pohľad zaujímavej funkcie, môže byť nebezpečný. Opäť však slovo „môže”.

Pre mnohých je však veľkým problémom pôvod spoločnosti, ktorá FaceApp vytvorila. Je z Ruska, kde sú spoločnosti zo zákona nútené poskytnúť kedykoľvek akýkoľvek obsah, s ktorým pracujú úradom Ruskej federácie. V praxi teda stačí, že ruské úrady môžu požiadať Wireless Lab OOO o dáta a spoločnosť ich musí úradom vydať. Aj v tomto prípade platí podmienka – „môže“.

 

Napriek tomu netreba zabúdať, že čokoľvek čo sa javí, že je zadarmo, nie je nikdy zadarmo. V súčasnosti sú na svete najcennejším zdrojom práve dáta. Tak ako Google, Facebook, YouTube, Instagram, WhatsApp a desiatky ďalších „bezplatných” celosvetových služieb využívajú dáta, ktoré im poskytujeme, tak ich využívajú aj malé spoločnosti.

Obávať sa však zneužívania našich dát z každej strany nie je dobré. Dáta, ktoré zdieľame sú najčastejšie využívané na cielenú reklamu. Z toho žije aj FaceApp (pokiaľ si nekúpite platenú verziu) a množstvo ďalších aplikácií. Rozumné je však zdieľať so svetom dáta, ktoré z nášho súkromia uberajú čo najmenej.

So zaujímavými otázkami ohľadom bezpečnosti prišiel aj redaktor Geoffrey Fowler z The Washington Post: