Vďaka tejto žene práve píšem tento text. A vy ho čítate. Evelyn Berezin bola americká počítačová inžinierka, ktorá sa zaslúžila práve o vytvorenie textového editora.
A nielen toho. Aj vďaka nej dnes môžeme lietať z jednej strany Zeme na druhú. Vytvorila totiž aj prvé letecké rezervačné systémy.
Pozrite si aj ďalšie ženy, ktoré zmenili svet technológií v našej špeciálnej rubrike Ženy v technológiách.
Evelyn Berezin sa narodila 12. apríla 1925 v Bronxe v New Yorku v rovnomennom americkom štáte. Meno Berezin nie je z USA, narodila sa totiž v rodine bieloruských židovských imigrantov. Jej otec bol kožušník a matka krajčírka. Zaujímavé je, že už od detstva prejavovala záujem o úplne iné oblasti akým sa venovali jej rodičia. Zaujímala sa o vedu a techniku.
V 16 rokoch ale začala študovať ekonómiu na Hunter College, pretože v tom čase ženy nemali vo všeobecnosti povolené študovať fyziku či iné vedné odbory. Počas druhej svetovej vojny ale navštevovala kurzy fyziky a po vojne získala štipendium na New York University. Tu v roku 1946 získala bakalársky titul práve z fyziky.
Popri štúdiu zároveň pracovala na plný úväzok ako asistentka v oddelení reológie v International Printing Company (IPI). V roku 1951 sa vydala za Israela Wilenitza a ich manželstvo trvalo 51 rokov až do Wilenitzovej smrti 20. februára 2003. Evelyn Berezin zomrela vo veku 93 rokov 8. decembra 2018 na následky rakoviny.
To najdôležitejšie
V rokoch 1951 až 1969 pracovala Evelyn Berezin pre niekoľko začínajúcich počítačových spoločností, kde sa venovala logickému dizajnu a ďalším systémom. Často bola prvou alebo jedinou ženou v týchto spoločnostiach, čím prekonávala spoločenské normy a bariéry.
V roku 1957 nastúpila do spoločnosti Teleregister Corporation ako vedúca logického dizajnu. Spolu so svojím tímom začala vyvíjať rezervačný systém Instamatic pre United Airlines. Ten bol v tom čase najväčším prepojeným systémom elektronického spracovania údajov, aký bol kedy postavený pre obchodné účely. Systém Instamatic bol uvedený do prevádzky v roku 1961 a využíval mikrovlnnú technológiu s tranzistormi na prenos a spracovanie údajov o rezerváciách leteckých spoločností v priebehu niekoľkých sekúnd.
Reservisor umožnil rýchlejšie a efektívnejšie rezervovanie leteniek a položil základy pre globálne prepojené rezervačné systémy, ktoré dnes používame. Okrem toho sa v Teleregisteri podieľala aj na vývoji prvého počítačového bankového systému, ktorý neskôr využívalo mnoho firiem. Berezin pracovala aj na tom.
Evelyn Berezin v roku 1968 začala pracovať na riešení problémov, s ktorými sa stretávali sekretárky pri písaní dokumentov na písacom stroji. Vyvinula tak prvý textový editor s názvom Data Secretary, ktorý umožňoval ukladať, upravovať a tlačiť text bez nutnosti prepisovania celých dokumentov.
V roku 1969 založila spoločnosť Redactron Corporation, aby mohla predávať svoj unikátny vynález. Data Secretary bol veľký zhruba ako malá chladnička, nemal žiadny displej a používal IBM Selectric typewriter na vstup textu, ktorý sa potom ukladal na páskovú jednotku.
Data Secretary bol jedným z prvých elektronických textových editorov zameraných na zjednodušenie práce sekretárok, a tým pomohol otvoriť nové možnosti kariérneho rastu pre ženy v oblasti obchodu a technológií. Na propagáciu produktu Berezin umiestnila do časopisu Ms. Magazine inzerát, v ktorom ponúkala bezplatné nálepky „Free the Secretary“ (Osloboďte sekretárku).
Data Secretary zjednodušil a zefektívnil kancelársku prácu a prispel k zvýšeniu produktivity. Data Secretary bol revolúciou v kancelárskej práci a predchodcom hardvéru a softvéru, ktorý dnes používame v počítačových systémoch.
Zaujímavé vša je, že Berezin sa pre The NY Times vyjadrila, že je jej trápne, že nikdy nepomyslela na to, že práve textový editor môže nakoniec ohroziť prácu sekretárok. Ona im ju chcela uľahčiť a nakoniec jej vynález stál ženy tisícky miest.
Po tom, ako predala svoju spoločnosť Redactron Corporation spoločnosti Burroughs v roku 1976, Berezin pôsobila ako prezidentka divízie Redactron až do roku 1980. Neskôr sa začala venovať rizikovému kapitálu a bola členkou správnych rád mnohých verejných spoločností, vrátane Cigna, Koppers Co., Datapoint Corp. a Standard Microsystems Corp.
Spolu so svojím manželom vraj štedro prispievala na univerzitu Stony Brook, kde financovala štipendium Sam and Rose Berezin Endowed Scholarship pre študentov prírodných vied, inžinierstva a matematiky. Ďalší nadačný fond, pomenovaný na počesť jej zosnulého manžela Israela Wilenitza, poskytuje finančné prostriedky katedre lingvistiky.
Evelyn Berezin získala aj množstvo ocenení, medzi ktoré patria:
- Long Island Technology Hall of Fame (2006)
- Women Achiever’s Against the Odds Honoree for the Long Island Fund for Women and Girls (2006)
- Women in Technology International (WITI) Hall of Fame (2011)
- Long Island Distinguished Leadership Award
- Top 100 Business Women in the United States in BusinessWeek magazine
- Čestný doktorát z Adelphi University
- Čestný doktorát z Eastern Michigan University
Zároveň v roku 2015 bola menovaná členkou Computer History Museum za svoju prácu v oblasti počítačového dizajnu a podnikateľského ducha. V roku 2020 zas bola uvedená do Siene slávy národných vynálezcov.
Evelyn Berezin bola priekopníčkou. Jej vynálezy zmenili spôsob, akým pracujeme a cestujeme a jej príbeh je inšpiráciou pre ženy nielen v technológiách. Prekonávala totiž rodové bariéry a stala sa úspešnou v oblasti, kde dovtedy (a v mnohom aj doteraz) dominovali muži. Jej odhodlanie a talent viedli k vytvoreniu technológií, ktoré zmenili svet a uľahčili život miliónom ľudí.