Európska satelitná konštelácia IRIS² má problémy už pred svojim vznikom

Keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Dokonale to platí, ak jeden zo subjektov je súkromná spoločnosť a druhým štát. A najhoršie to býva, ak ide o zoskupenie štátov riadených byrokratickým mechanizmom.

Európska únia oznámila svoj zámer rozvinúť nezávislú satelitnú internetovú konšteláciu pre širokopásmové pripojenie pre občanov, súkromné spoločnosti aj vládne orgány EÚ zhruba pred 18 mesiacmi. Zdá sa však, že plán sa nevyvíja dobre.

Po vyhlásení zámeru sa objavila jediná ponuka. Záujem prejavilo konzorcium spoločností Airbus Defense and Space a Thales Alenia Space. Firmy by mali vybudovať multiorbitálnu konštelácia IRIS², ktorá má  kombinovať satelity na nízkej severojužnej obežnej dráhe (LEO), strednej obežnej dráhe (MEO) a na geostacionárnej dráhe (GEO). Poskytovať bude v členských štátoch EÚ širokopásmové pripojenie pre širokú verejnosť aj vládne orgány. Budovanie satelitnej siete „môže zahŕňať“ vypustenie až 170 satelitov LEO v rokoch 2025 až 2027 a má ísť o odpoveď na satelitnú internetovú službu Starlink spoločnosti SpaceX .

Keď sme o projekte pred viac ako rokom písali (viď odkaz vyššie), netajili sme sa skepticizmom voči jeho ambíciám. A to sme nebrali do úvahy úskalia štátnej, či nadnárodnej byrokracie. Európska komisia nedávno odložila zadanie zákazky spomínanému konzorciu z marca na neurčitý dátum. V apríli európsky komisár pre vnútorný trh Thierry Breton povedal, že projekt hodnotí nezávislý výbor, no nepovedal, kedy sa táto práca skončí.

Nemecký Handelsblatt naznačil niektoré pravdepodobné príčiny oneskorenia. Správa uvádza, že odhad nákladov na konšteláciu Interconnectivity and Security by Satellite (IRIS²) sa z pôvodných 6 miliárd eur zdvojnásobil na 12 miliárd. Okrem toho projekt odhaľuje dlhotrvajúce trecie plochy medzi Nemeckom a Francúzskom v oblasti vesmírnej politiky.

Naznačuje to list, ktorý v marci napísal nemecký spolkový minister hospodárstva a opatrení v oblasti klímy Robert Habeck Thierrymu Bretonovi. Habeck v ňom vyzval Bretona, aby nerobil „unáhlené rozhodnutia“ o projekte a povedal, že plánovanie by sa malo obnoviť.

Habeck nespochybňoval potrebu európskej komunikačnej siete. Vojna na Ukrajine ukázala výhody zabezpečeného satelitného internetu (v tomto prípade Starlink). EÚ však nemá opakovane použiteľnú raketu ako Falcon 9 od SpaceX, a v súčasnosti ani kapacitu na rýchlu výstavbu stoviek zložitých satelitov.

Konštelácia IRIS² má byť verejno-súkromným partnerstvom (PPP), pričom do projektu budú investovať aj vesmírne spoločnosti a následne budú zarábať na predaji komunikačných služieb.

Medzitým SpaceX v spolupráci s T-Mobile USA testuje priamu komunikáciu neupraveným mobilom cez satelity Starlink.

Hlavní hráči, ako Airbus, však zvyčajne dostávajú vládne zákazky na poskytovanie služieb namiesto toho, aby investovali značné množstvo vlastného kapitálu. List od Habecka zároveň naznačuje, že Nemecko, ktoré bude spolu s Francúzskom pravdepodobne hlavným finančným podporovateľom IRIS², nie je šťastné, že väčšina hlavných dodávateľov sídli vo Francúzsku. Navyše T. Breton je Francúz a zdá sa, že operácie pre konšteláciu budú primárne riadené z Talianska.

Dlhodobá konkurencia medzi Francúzskom a Nemeckom v kozmických letoch je viditeľná aj pri vývoji európskej rakety Ariane 6. V projekte bolo Francúzsko zodpovedné za prvý stupeň rakety a Nemecko primárne zodpovedá za horný stupeň. Uvedenie rakety Ariane 6 však už mešká štyri roky a stále prekonáva rôzne technické problémy. Z tohto dôvodu už viacero zákaziek, vrátane vynesenia najnovších družíc navigačného systému Galileo, prevzala konkurenčná SpaceX s raketami Falcon 9.

Nie je prekvapením, že Európa zaznamenáva pri budovaní konštelácie IRIS² oneskorenia a zrejme aj prekročenie nákladov. Celý projekt  sa rodí ťažko a zdĺhavo, ale EÚ nepochybne má kapacity aj kompetencie úspešne ho zrealizovať. Európska satelitná internetová konštelácia však pravdepodobne nebude k dispozícii pred koncom tohto desaťročia a určite nebude lacná.