Energetická kríza? Vyriešia ju ultrahlboké geotermálne vrty

K zemi hľaď! Známy katastrofický film s týmto názvom bol síce hlavne varovaním pred informačnými manipuláciami a bagatelizovaním hrozby, ale pri získavaní „zelenej“ energie skutočne nemusíme vzhliadať len k Slnku. Priamo pod nohami máme obrovský rezervoár energie dostupnej cez geotermálne vrty.

Plán geotermálnej energie čerpanej z ultrahlbokých vrtov , ktorý chce uskutočniť spoločnosť Quaise Energy, je jedným z najvzrušujúcejších a najfascinujúcejších projektov zelenej energie. Tento bostonský spin-off pri inštitúte MIT hovorí, že prepracoval výkonnú technológiu lúčov s milimetrovými vlnami – pôvodne vyvinutú na zahrievanie plazmy pri experimentoch s jadrovou fúziou – na prerazenie predtým nevŕtateľných hornín hlboko pod zemským povrchom.

Ak hovoríme hlboko, máme na mysli vrty do hĺbky cca 20 km. Quaise tvrdí, že má plán a technológiu na vŕtanie hlbšie ako kedykoľvek predtým, čo pomôže sprístupniť obrovské, z hľadiska ľudskej civilizácie nevyčerpateľné, zdroje geotermálnej energie.

V takejto hĺbke teplota dosahuje okolo 500 °C, čo je ďaleko za bodom, kedy sa voda ohrieva do „superkritického“ stavu, ktorý radikálne zvyšuje účinnosť získavania geotermálnej energie. Prehriata vodná para by mohla poháňať parné turbíny v tepelných elektrárňach, ktoré sa dnes spoliehajú na fosílne palivá.

Vŕtanie technológiou Quaise za pomoci vĺn z pásma mmWave má byť aj prekvapivo rýchle. Najhlbšiemu vrtu, aký kedy ľudstvo doteraz vyvŕtalo, trvalo 24 rokov (1970 až 1994), kým dosiahol hĺbku 12 261 m. Tento vrt, označovaný ako „diera do pekla“ sa nachádza v Rusku, na polostrove Kola. Pritom Quaise uvádza, že jej hybridnej vrtnej súprave potrvá len 100 dní, kým prenikne do hĺbky 20 km.

Vrtná súprava pomocou tradičného rotačného vrtáka prejde cez „jednoduché“ vrstvy a materiály a mikrovlnný lúč poháňaný gyrotrónom poslúži na roztavenie, rozrušenie a odparenie húževnatého materiálu. Diera je priebežne tlakovo čistená elektromagneticky transparentným inertným plynom argón.

Vznikne pritom stabilný vrt so stenami vystuženými sklovitou roztavenou horninou, kdekoľvek budeme potrebovať a s ním aj nevyčerpateľné zdroje geotermálnej energie prakticky kdekoľvek na planéte. Každá existujúca elektráreň, ktorá využíva teplo z fosílnych palív na výrobu pary a chod turbín, môže byť non-stop napojená na spoľahlivý zdroj zelenej energie, ktorý udrží tieto turbíny v chode bez emisií CO₂. Obrovskou výhodou je aj stabilita geotermálnej energie, ktorá netrpí výkyvmi a prerušeniami ako veterné a solárne elektrárne.

Quaise tvrdí, že superhlboké vrty by mali byť vcelku odolné voči narušeniu pri zemetraseniach, aj keď v seizmicky aktívnych oblastiach je riziko poškodenia vyššie. Odhadovaná životnosť vrtu je 50 – 100 rokov, čo by znamenalo dlhodobý profit z investície.

Okrem vrtov hlbokých 20 km, firma uvažuje aj o vŕtaní plytších vrtov o hĺbke okolo 2 km na zabezpečenie teplej vody pre hydronické vykurovanie a ďalšie účely.