Pozrite si
Let na Mars? Na jednej strane vidíme progresívny vývoj v technológii kozmických nosičov, kozmických lodí, aj satelitnej megasiete vesmírneho internetu v spoločnosti SpaceX, na druhej strane je to bolestne zdĺhavý vývoj nových prostriedkov u štátnych spoločností NASA, alebo Roskosmos. Ale nielen u nich. S uvedením pilotovanej lode mešká aj Boeing, Blue Origin a Virgin Galactic stále posúvajú spustenie obyčajných suborbitálnych letov s turistami a OneWeb má pri budovaní satelitnej siete problémy dlhodobo.
V situácii keď ESA a Roskosmos už 2x (vždy o 2 roky!) odložili štart marsovského roveru Rosalind Franklin, znejú preto ambiciózne vyjadrenia šéfa SpaceX Elona Muska v súvislosti s pilotovaným letom na Mars skôr ako sci-fi.
Na podujatí Axel Springer Awards 2020 v Nemecku Elon Musk uviedol, že je „silno presvedčený“, že SpaceX bude pripravená pokúsiť sa o svoj prvý pilotovaný let na Mars už v roku 2026. Tento optimizmus sa zakladá na pokroku, ktorý dosahuje SpaceX pri vývoji ťažkej nosnej rakety SuperHeavy a kozmickej lode novej generácie Starship.
Osvedčený nosič Falcon 9, ani kozmická loď Crew Dragon, ktorá už lieta na ISS, kde momentálne aj parkuje, pre lety na Mars nestačia. Na to bude slúžiť vyvíjaná opakovane použiteľná loď Starship, ktorá má byť schopná vyniesť až 100 ton nákladu na nízku obežnú dráhu Zeme (LEO) ) za bezkonkurenčnú cenu. V súvislosti s diaľkovými letmi jej má pomôcť ďalšia originálna myšlienka – tankovanie na orbite. Potom by oných 100 ton mohla dopraviť aj na Mesiac a na Mars.
Víziu letu na Mars v roku 2026 pritom Musk spomenul už v roku 2016, kedy predpovedal, že sa to podarí do desiatich rokov. A hneď začal na tejto myšlienke intenzívne pracovať.
Odhalil koncept obrovskej rakety / kozmickej lode, pôvodne nazvanej Interplanetary Transport System (ITS), ktorá mala byť vyrobená z uhlíkových vlákien. S výškou 122 metrov a s priemerom 12 m by bola najväčšou raketou v histórii.
Zámer sa ale priebežne vyvíjal – v roku 2017 sa plánovaný priemer zmenšil na 9 m a výška rakety tiež klesla na 120 m. Cez úvahy o chladení pomocou „potenia“ paliva prešiel koncept nakoniec pred dvoma rokmi od Starship z uhlíkových kompozitov ku konštrukcii z nerezovej ocele. V takejto podobe už SpaceX postavila niekoľko prototypov v zmenšenej veľkosti. Žiadny z nich však zatiaľ neletel nielen na obežnú dráhu, ale ani do stratosféry, čo má byť posledné štádium testov pred letom do vesmíru.
S prototypom Starship SN8 by sa mal pokus o stratosférický „skok“ do výšky 12,5 km uskutočniť práve zajtra, 8. decembra 2020 zo základne Boca Chica v Texase. Budeme držať palce, aby sa test podaril, pretože SpaceX má pri vývoji novej rakety na konte už aj niekoľko havárií. Musk to však považuje za akceptovateľné straty a daň za rýchly vývoj, kde pomáha aj koncepcia pokus-omyl.
Či sa pilotovaný let k Marsu v roku 2026 SpaceX podarí, nedokážeme zatiaľ spoľahlivo odhadnúť, no vylúčiť sa to nedá. Napriek tomu, že dovtedy by musela mať Starship za sebou celý rad letov na obežnú dráhu a zrejme aj k Mesiacu, kde má pristávať s posádkou NASA ako alternatíva za lunárny modul.
Lenže Mars nie je Mesiac a takýto let vyžaduje vyriešiť kopu problémov navyše. Každopádne je povzbudivé sledovať, ako pokračuje vývoj kozmického dopravného prostriedku, ktorý zrejme odštartuje medziplanetárnu éru ľudstva.
Zdroj