Elon Musk, vďaka svojej spoločnosti SpaceX nazývaný aj „raketový muž“, má za sebou závratnú, vskutku raketovú kariéru. Stojí za extrémne úspešnými firmami Tesla (pôvodne Tesla Motors), SpaceX, ale dobrý drive majú aj The Boring Company, OpenAI, alebo Neuralink. Prudký rast ceny akcií spoločnosti Tesla v minulom roku vyniesol Muska na piedestál najbohatšieho muža planéty.
Elon Musk už pred rokmi sformuloval súbor svojich cieľov a neúnavne a metodicky pracuje na ich dosiahnutí. Okrem jeho plánu „umrieť na Marse, ale nie počas pristávania“, je známy aj „tajný plán Tesly“, trojdielna stratégia uvedenia elektromobilu strednej triedy na masový trh.
„Tajný plán“ však v skutočnosti nikdy nebol tajomstvom, pretože Musk ho počas rokov mnohokrát podrobne opísal. V roku 2014 dokonca Tesla uvoľnila svoje technologické patenty pre každého, kto ich bude v dobrej viere využívať. Musk chcel takto podporiť rozširovanie elektromobility. Uvedené gesto má v sebe údajne niektoré nepríjemné právnické háčiky, preto po patentoch Tesly konkurencia hromadne nesiaha, elektromobilita však má už niekoľko rokov zelenú.
Michael J. Coren uvádza, že „hlavný plán“ Tesly sa vo viacerých bodoch podobá historickému úsiliu prezidenta Johna F. Kennedyho o dobytie Mesiaca . V čase, keď Kennedy oznámil ambiciózny cieľ vyslať ľudí na Mesiac, nikto presne nevedel, ako by sa to dalo dosiahnuť.
Potrebné technologické a organizačné know-how bolo vyvíjané za pochodu, čo je presne postup, aký pri vývoji elektromobilov, alebo autopilotov používa aj Tesla, a nie je jediná z Muskovho portfólia.
Tento princíp „rýchlej iterácie pokus-omyl“ a vývoja za pochodu používa Musk aj vo vesmírnej spoločnosti SpaceX, ktorej nielen šéfuje, ale aktívne prispieva aj k vývoju zariadení. Tu je jeho ovocím nosná raketa Falcon 9, kozmické lode Dragon a Crew Dragon, či komunikačná sieť Starlink. Rovnakú metódu používa SpaceX aj pri vývoji novej kozmickej lode Starship – občas to na štartovacej rampe (alebo naposledy počas pristávania) vybuchne, ale vývoj ide vždy o krok ďalej.
Ak porovnávame prístup Tesly s uvažovaním väčšiny veľkých automobiliek, vidíme diametrálne rozdiely. Manažmenty zavedených firiem plánujú skôr krátkodobo, než v horizonte rokov, alebo dokonca desaťročí a zároveň sa vyhýbajú improvizácii pri riešení problémov. Väčšina z nich síce pripravuje budúce „vízie“, ale pokiaľ ide o reálne akcie a investície, vyhrávajú krátkodobé ciele.
Naproti tomu v Tesle to funguje ako v projekte Apollo. Hlavný plán bol veľmi konkrétny, pokiaľ ide o konečný cieľ, nešpecifikoval však detaily, ako ho dosiahnuť. Tento druh dlhodobého plánovania umožňuje tímom zmeniť svoju taktiku podľa potreby, bez toho, aby stratili zo zreteľa cieľ. To môže byť najlepší spôsob, ako robiť veci v neistom období.
Mainstream v automobilovom priemysle funguje inak. Namiesto koncentrácie zdrojov na elektrickú budúcnosť, ktorá je, zdá sa, neodvratná, sa firmy snažia stavať na dvoch favoritov. Chystajú elektrifikáciu a zároveň naďalej tlačia ďalšie modely so spaľovacími pohonmi, kde dosahujú vysoké marže.
Výsledkom je potom ponuka modelov s rôznym typom pohonu – od spaľovacieho motora, cez hybrid, batériový elektromobil, až po vodíkové palivové články.
Je však pravdepodobné, že automobilky sa nad svojou stratégiou budú musieť zamyslieť a inšpirovať sa úspechmi Muska. Tesla je síce z hľadiska produkcie stále malá automobilka, ale v oblasti elektromobility je naopak jednotkou a rýchlo rastie. V budúcnosti zrejme zamieša karty na trhu automobilovej dopravy a energetických systémov ešte viac, než doteraz.