Pozrite si
Vývoj novej medziplanetárnej kozmickej lode Starship a výstavbu jej dvoch testovacích prototypov sleduje odborná verejnosť a fanúšikovia spoločnosti SpaceX dlhodobo. TECHBOX pri tom nie je výnimkou, preto tlačová konferencie Elona Muska z 28. na 29. septembra, pri ktorej predstavil na kozmodróme Boca Chica v Texase hotový funkčný prototyp lode Starship – dostal označenie Starship Mk1, neušla našej pozornosti.
Tlačovka sa konala na 11. výročie prvého úspešného letu rakety Falcon 1 (predchodcu Falconu 9) od SpaceX na obežnú dráhu.
Nosič Super Heavy a Starship sú vyvíjané tak, aby mohli dopravovať náklady aj ľudí nielen na Mesiac, ale aj na Mars. Pritom v oboch prípadoch ide o mnohonásobne použiteľné prostriedky. O spôsobe návratu lode Starship z obežnej dráhy na Zem sme písali nedávno (viď odkaz nižšie). Raketa Super Heavy bude pristávať podobne ako prvý stupeň Falcon 9 na pristávacej ploche poblíž štartovacej rampy, neskôr dokonca priamo na rampe, odkiaľ po natankovaní môže znovu štartovať.
Systém je stále vo vývoji a niektoré detaily SpaceX mení za pochodu. Prvý stupeň Super Heavy má podľa aktuálnych informácií merať až 118 metrov, čím o 8 m prekonáva aj Saturn V z programu Apollo.
S krídlami, aj s motormi – Starship pristane kdekoľvek
Tandem Super Heavy s loďou Starship má vyniesť na obežnú dráhu náklad až 150 ton. Musk pritom potvrdil predchádzajúci údaj, že Starship bude schopná na palube dopraviť na Mesiac, alebo na Mars až 100-člennú posádku.
Loď bude pri diaľkových misiách schopná dotankovať palivo na obežnej dráhe. V cieli dokáže pristávať tak na planétach s atmosférou (na Zemi a na Marse) – v tomto prípade použije na manévrovanie v atmosfére štyri aerodynamické krídla, ako aj na telesách bez atmosféry (napríklad na Mesiaci), kde pristane plne motoricky.
Super Heavy, aj Starship využívajú nové motory Raptor poháňané metánom a tekutým kyslíkom. SpaceX pritom chce metán na Zemi vyrábať ekologickým a trvale udržateľným spôsobom z oxidu uhličitého a vody za použitia elektriny z obnoviteľných zdrojov.
Počet motorov Raptor sa počas vývoja rakety, aj lode menil. Podľa súčasných plánov má mať Super Heavy až 37 motorov Raptor optimalizovaných pre prácu v atmosfére. Z nich má byť sedem schopných nakláňať trysky. Nasadenie 37 Raptorov však predstavuje maximum a Musk priznal, že ich môže byť aj menej, minimálne však 24.
Loď Starship má mať aktuálne šesť motorov Raptorov (testovacie prototypy majú len po tri). Tri z tejto šestice budú určené na pohon v atmosfére a tri vo vákuu.
Keďže SpaceX zatiaľ vyrobila 12 funkčných prototypov motorov Raptor, je jasné, že na obežnú dráhu ešte letieť nebude. Najbližší testovací let s prototypom lode Staship bude do výšky 20 kilometrov a mal by sa uskutočniť už v októbri, prípadne v novembri. S letom na orbitu sa ráta v prvom polroku 2020 a ak všetko dobre dopadne, SpaceX chce už do roka letieť s ľudskou posádkou.
Tento termín však považujme skôr za optimistický, než realistický variant, ak sa pozrieme na prieťahy s prípravou pilotovaného letu omnoho menšej lode SpaceX Crew Dragon. Tá by mala dopravovať kozmonautov najmä na stanicu ISS, hoci má byť schopná aj letov k Mesiacu. Zatiaľ má za sebou len nepilotovaný let k ISS.
Tak, či onak, prípravy Starship/Super Heavy akcelerujú. SpaceX nedávno dokončila druhú skúšobnú platformu na texaskej základni McGregor, takže bude môcť testovať dva motory Raptor súčasne a zrýchliť ich výrobu. Momentálne firma vyrobí jeden motor Raptor za osem až desať dní, ale v prvom štvrťroku 2020 by sa mala produkcia zvýšiť na jeden Raptor denne.
Čoskoro do vesmíru
Musk zároveň oznámil, že SpaceX postaví na oboch základniach – na Boca Chica, aj na Floride – najskôr po dve lode Starship, až potom začne s výstavbou boosterov Super Heavy.
Testovacie lety do stratosféry by sa mali začať už v najbližších týždňoch s prototypmi lodí Mk1 a Mk2, dokončovanými v Texase a na Floride. V oboch prípadoch sú lode vybavené len trojicou atmosférických Raptorov. Následne by mal štartovať tretí prototyp Starship Mk3 z Boca Chica už s nosnou raketou Super Heavy na obežnú dráhu. Podľa Muska by chceli túto métu dosiahnuť už do pol roka.
SpaceX plánuje texaskú základňu podstatne rozšíriť a vybudovať tam aj ďalšie hangáry a infraštruktúru. Pilotované lety Starship sa majú uskutočňovať z oboch kozmodrómov – z Texasu, aj z Floridy.
Hoci Starship, aj nosná raketa Super Heavy prešli počas krátkeho vývoja výraznými konštrukčnými zmenami, kapacitu lode pre sto ľudí na palube Musk potvrdil opäť. Tvrdí, že cestujúci a posádka budú mať k dispozícii 1000 m3 obytného priestoru, čo predstavuje v priemere 10 m3 na osobu. V bezváhovom stave, keď sa dá priestor využiť v 3D perspektíve, je to slušné, aj keď na Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS majú kozmonauti k dispozícii takmer rovnaký priestor (907 m³) pre šesťčlennú posádku.
Ale najväčšie sny má Elon Musk, ktorý chce stoj, čo stoj pomôcť expanzii ľudstva na iné planéty. Hovorí, že Starship/Super Heavy budú vedieť dopraviť kozmonautov nielen na Mesiac a na Mars, ale aj do vzdialenejších hlbín slnečnej sústavy, napríklad k mesiacom Jupitera.
Zdroj