Pozrite si
Štyri roky, odkedy Elon Musk odhalil koncepciu Hyperloop a sprístupnil ju ako „open source“, sa predpokladalo, že sám sa projektu nebude venovať. Elon Musk totiž šéfuje SpaceX, aj Tesle a v oboch firmách musí riešiť nemálo náročných výziev.
Spomeňme len výstavbu Gigafactory, rozbeh výroby masového elektromobilu Model 3, alebo prípravu pilotovaných vesmírnych misií, či nosnej rakety Falcon Heavy. Jej prvý štart sa má uskutočniť tento rok v novembri a dvoma z trojice blokov prvého stupňa majú byť už predtým použité prvé stupne rakety Falcon 9.
Nový hráč pre Hyperloop
V súvislosti s Hyperloopom však už v minulosti bolo viacero náznakov, že záujem Muska o nový druh dopravy je viac než len akademický.
SpaceX financuje súťaž Hyperloop Pod Competition, v ktorej vyberá najlepšie návrhy dopravných kabín (podov) pre potrubnú dopravu Hyperloop. A testovacia dráha s dĺžkou 1,6 km v kalifornskom areáli SpaceX tiež nebola zadarmo.
Pre porovnanie, spoločnosť Hyperloop One, ktorá len pred pár dňami otestovala svoju kabínu pre cestujúcich, má v Nevade postavené testovacie potrubie s dĺžkou len 500 metrov. Na takejto trati bude zrejme nemožné dosiahnuť maximálnu plánovanú rýchlosť pre Hyperloop. Na rozbeh a ubrzdenie niekoľkotonovej kabíny s rýchlosťou okolo 1200 km/hod to nestačí.
Hyperloop One spolu s konkurenčnou Hyperloop Transportation Technologies (HTT) patria k dvojici firiem, o ktorých sa v médiách v súvislosti s touto dopravou hovorí najčastejšie. Tento „duopol“ je však zrejme už minulosťou.
Ambiciózny projekt na východnom pobreží
Spoločnosť The Boring Company Elona Muska, ktorá chce vybudovať sieť rýchlostných tunelov pre odľahčenie cestnej dopravy vo veľkomestách, sa stáva ďalším veľkým hráčom pre Hyperloop. Potvrdila to samotná firma pre magazín CNET a agentúru Bloomberg.
„V spoločnosti The Boring Company plánujeme vybudovať nízkonákladové, rýchlo razené tunely pre nové vysokorýchlostné dopravné systémy. Väčšinou to budú štandardné tlakové tunely s elektrickými skejtmi (podvozkami, na ktorých môžu cestovať aj osobné autá) s rýchlosťou 125 míľ za hodinu (201 km/h). Pri dlhých trasách, ako je napríklad spojenie New Yorku a Washingtonu D.C., bude mať zmysel používať pretlakové kabíny v podtlakovom tuneli, aby sme dosiahli rýchlosti až približne 600 míľ/h (965 km/h), tak ako pri Hyperloope“, uviedol zástupca The Boring Company.
Muskova spoločnosť The Boring Company síce prezentovala svoj primárny záujem o budovanie tunelov pod Los Angeles, ale minulý mesiac získala kladné stanovisko od federálnej vlády aj na výstavbu tunela, ktorý by mal spojiť 350 km vzdialené mestá New York a Washington D.C. na východe USA. Trasa Hyperloopu má viesť aj cez Philadelphiu, Baltimore a ďalšie mestá.
Ohľadom projektu existuje nemálo otáznikov, ale podľa vyjadrení pre Bloomberg a CNET sa skutočne zdá, že The Boring Company vstupuje do ringu s názvom Hyperloop.
Ak sa zámer skutočne podarí zrealizovať, išlo by s dĺžkou cca 328 km o najdlhší tunel na svete. Nehovoriac o najrýchlejšej forme pozemnej dopravy.
Hyperloop ako metro
Budovanie takejto líniovej stavby si vyžiada obrovské technologické skoky. A práve to je zámerom The Boring Company, ktorá chce razantne, až desaťnásobne znížiť náklady na razenie tunelov, a zároveň výrazne urýchliť ich výstavbu.
Spoločnosť The Boring Company uznáva pokrok, ktorý dosiahli pri príprave Hyperloopu súčasní lídri Hyperloop One a HTT, ale zdá sa, že Elon Musk má záujem o jednoznačnú účasť v hre.
Pre agentúru Bloomberg uviedla, že napriek určitému pokroku, ktorý tu existuje, chce vývoj technológie maximálne urýchliť. The Boring Company pritom nebude brániť iným spoločnostiam vo vlastnom vývoji, ani v používaní názvu Hyperloop.
Netreba pripomínať, že technologických problémov s dopravou takmer rýchlosťou zvuku v podtlakovom potrubí (či tuneli), ktoré bude treba vyriešiť, je veľa. Optimizmus Elona Muska je však nákazlivý, aj keď občas možno trochu prehnaný. Bez vizionárov však niet pokroku.
Budovanie tunelov v hustej zástavbe však má perspektívu bez ohľadu na tieto otázniky. Pokiaľ by sa vývoj dopravných prostriedkov pre Hyperloop príliš skomplikoval, alebo predlžoval – v rovnakej miere to platí aj pre administratívne a bezpečnostné predpisy, Elon Musk vždy môže do tunelov umiestniť konvenčný druh dopravy, napríklad rýchlovlak. Alebo v nich prevádzkovať elektrické podvozky a cestovať „len“ rýchlosťou 200 km/hod naprieč veľkomestami.
Zdroj