Elizabeth Feinler bola americká vedkyňa, vďaka ktorej môžete čítať aj tento článok. Feinler totiž zohrala kľúčovú úlohu pri formovaní internetu ako ho poznáme dnes.
Narodila sa do skromných pomerov, pričom ako prvá z rodiny sa dostala aj na vysokú školu. Prekvapivo vyštudovala chémiu, no aj tak ju to ťahalo k informatike a IT.
Obsah pokračuje pod reklamouPozrite si aj ďalšie ženy, ktoré zmenili svet technológií v našej špeciálnej rubrike Ženy v technológiách.
Elizabeth (Jake) Feinler sa narodila sa 2. marca 1931 v meste Wheeling v Západnej Virgínii v USA. Jej nevlastný otec pracoval v oceliarni a matka bola ženou v domácnosti. Ako dieťa sa vraj zaujímala o prírodu a umenie, čo aj chcela študovať. Získala štipendium na štúdium reklamného dizajnu v Cincinnati, no školu musela opustiť.
Vrátila sa do Západnej Virgínie a zapísala sa na West Liberty University, kde v roku 1954 získala bakalára z chémie. Vzhľadom na jej neskoršiu kariériu je zaujímavé, že počas inžinierskeho štúdia na Purdue University pracovala na projekte indexovania chemických zlúčenín. Táto skúsenosť v nej vraj vzbudila záujem o vytváranie rozsiahlych databáz a spracovanie informácií. To bol prvý krok k jej budúcej kariére vedkyne a vynálezkyne.
Feinler si totiž uvedomila, že práca s informáciami ju baví a napĺňa viac ako biochémia, ktorú vyštudovala a tak sa rozhodla pre zmenu kariérnej dráhy. V roku 1960 sa Feinler presťahovala do Kalifornie a začala pracovať v Stanford Research Institute (SRI) ako informačná vedkyňa. V Stanforde pracovala na vývoji príručky psychofarmakológie a ekonomickej príručky chemických procesov. V roku 1972 sa ale dostala do Augmentation Research Center (ARC) v SRI, kde začala pracovať na ARPANETe, predchodcovi dnešného internetu.
Na tom pracovalo aj Network Information Center (NIC), ktoré sa zameriavalo na poskytovanie informácií a podpory používateľom ARPANETu. NIC vraj dokonca udržiavalo papierovú verziu online knižnice ARC Journal, ktorá bola súčasťou systému NLS. Neskôr sa NIC stalo samostatným projektom pod vedením Elizabeth Feinler. Feinler zohrala kľúčovú úlohu v NIC, kde viedla tím, ktorý vyvinul prvé internetové Yellow a White pages (žlté a biele) stránky, ako aj prvý server WHOIS.
Biele stránky obsahovali mená ľudí zapojených do siete ARPANET a ich kontaktné informácie. Bolo to niečo ako papierové telefónne zoznamy, no namiesto telefónnych čísel obsahovali informácie potrebné pre sieťovú komunikáciu. Používatelia ARPANETu ich mohli použiť na nájdenie kolegov, nadviazanie novej spolupráce alebo na zistenie, kto je v sieti ARPANET.
Žlté stránky zas obsahovali zoznam dostupných zdrojov v sieti ARPANET, ako počítače, softvér, databázy a služby. Boli podobné papierovým žltým stránkam, v ktorých sme donedávna vyhľadávali firmy aj my. Používatelia ARPANETu ich mohli použiť na nájdenie potrebných nástrojov alebo informácií pre svoj výskum alebo prácu.
Tím Elizabeth Feinler v NIC spravoval aj register názvov hostiteľov pre internet od roku 1972 do roku 1989. Feinler a jej tím tiež vyvinuli systém doménových mien najvyššej úrovne (.com, .edu, .gov, .mil, .org a .net), ktorý sa používa dodnes.
Zaujímavosoťou je, že v začiatkoch internetu Feinler a jej tím v NIC poskytovali používateľom ARPANETu podporu a informácie prostredníctvom telefónu a pošty. Neskôr, s rozvojom siete a nárastom počtu používateľov Feinler a jej tím museli vyriešiť to, ako škálovať internetové služby. Feinler sa tak podieľala na vývoji a implementácii nových technológií a protokolov, ktoré umožnili ďalší rozvoj ARPANETu, teda dnešného internetu.
Okrem toho Feinler a jej tím v NIC publikovali dôležité sieťové dokumenty, ako „Protocol Handbook“ či spravovali styčných pracovníkov, ktorí informovali používateľov v rámci sietí. Feinler mala tiež na starosti a pod palcom niekoľko dôležitých publikácií o ARPANETe a internete. Tieto publikácie slúžili ako referenčné materiály pre používateľov a obsahovali informácie o protokoloch, službách a zdrojoch dostupných v ARPANETe.
Feinler a jej tím v NIC tiež vyvinuli program PCSam, ktorý sťahoval e-maily zo serverových počítačov a sťahoval ich do osobného počítača používateľa. Aj toto bolo čosi, čo dnes používame bežne – e-mail.
Elizabeth Feinler v roku 1989 odisla z SRI, resp. NIC a pracovala v Ames Research Center v NASA, kde pomáhala s vývojom NASA Science Internet (NSI). Počas pôsobenia v NASA sa Elizabeth Felner podieľala aj na zavádzaní sietí do veľkých teleskopických staníc NSF a NASA a pomáhala s vývojom smerníc pre správu NASA World Wide Web.
V roku 1996 odišla vedkyňa do dôchodku, pričom sa naďalej venovala dobrovoľníckej práci v Computer History Museum. Tomu darovala a organizovala rozsiahly archív dokumentov o histórii internetu. Aj na dôchodku sa teda našla vo svojej obľúbenej práci.
Najväčšie úspechy Elizabeth Feinler
- Vedenie NIC a vývoj prvých internetových služieb, ako sú „žlté“ a „biele“ stránky a server WHOIS.
- Vývoj systému doménových mien najvyššej úrovne, ktorý sa používa dodnes.
- Príspevok k rozvoju ARPANETu a jeho transformácii na internet ako ho poznáme dnes.
- Mentoring a podpora žien v oblasti technológií.
Za svoju prácu získala Feinler množstvo ocenení, vrátane:
- Uvedenie do Siene slávy internetu v roku 2012.
- Cena Jonathana B. Postela za služby internetu v roku 2013.
- Uvedenie do Siene slávy absolventov SRI v roku 2000.
- Uvedenie do Siene slávy Women In Technology International (WITI) v roku 2018.
Elizabeth Feinler bola priekopníčkou v oblasti informačných technológií a jej práca mala zásadný vplyv na vývoj internetu. Jej prínos k formovaniu on-line sveta, ako ho poznáme dnes, je teda nepopierateľný. Zaujímavé je pritom čo Feinler praje internetu. Alebo teda priala pred 12 rokmi, čo sa žiaľ nenaplnilo a internet je práve taký, ako ho nechcela.