Elektromobily špinavšie ako spaľováky? Hlboký omyl, tvrdia štúdie

Kampaň proti elektromobilite prebieha v určitých sociálnych bublinách už dlhodobo, ale v poslednom čase sa priostruje. Argumenty, ktoré spochybňujú nižšiu emisnú stopu elektrických vozidiel (EV) sa objavili aj z úst odporcov batériovej gigafabriky, ktorú má v spolupráci s čínskym investorom vybudovať v Šuranoch čínsko-slovenská spoločnosť Gotion InoBat Batteries (GIB). 

Realita je však, mierne povedané, trochu iná. Namiesto auta na benzín môžu po cestách jazdiť až štyri elektromobily s rovnakou emisnou stopou. Slovenská asociácia pre elektromobilitu (SEVA) prináša výsledky troch najnovších medzinárodných štúdií, ktoré sa venovali analýze emisného vplyvu celého životného cyklu vozidiel – od ťažby surovín a výroby, cez ich používanie, až po recykláciu. Výsledky štúdií ukazujú, že batériové elektromobily (BEV) majú oproti autám poháňaným motorom s vnútorným spaľovaním (ICE) výrazne nižšiu emisnú stopu.

Táto úspora môže dosiahnuť až 74 % a bude ďalej rásť. Tvrdenie, že elektromobily sú pre životné prostredie rovnakou, či dokonca ešte vyššou záťažou ako spaľováky, je teda zjavne nepravdivé.

Analytici SEVA preskúmali tri štúdie, ktoré boli publikované v priebehu posledného štvrťroka. Išlo o štúdiu vypracovanú spoločnosťou Ricardo pre Medzinárodnú automobilovú federáciu (FIA), report Medzinárodnej rady pre čistú dopravu (ICCT) a o štúdiu „Ekologický vplyv vozidiel“, ktorá vznikla na pôde Vysokého učenia technického v Brne (VUT) a v novembri 2024 ju zverejnil tím pod vedením Kamila Jašša. Autorský tím vedený slovenským výskumníkom sa v analýze sústredil na špecifické podmienky krajín V4 a prináša cenné údaje o regionálnych ekologických dopadoch elektromobilov, čím pripravuje pôdu na hlbšiu diskusiu o budúcnosti mobility.

Z uvedených reportov, tak ako aj z predchádzajúcich štúdií jednoznačne vyplýva, že elektromobily majú výrazne nižšiu ekologickú stopu ako spaľováky. Tento rozdiel sa bude ďalej zvyšovať v súvislosti s rastúcim podielom obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe. Štúdie podrobne sledovali emisné vplyvy vozidiel – od ťažby surovín, výroby komponentov a montáže, cez ich prevádzkovanie, až po koniec životnosti, likvidáciu a recykláciu.

Podľa ICCT sú celkové emisie skleníkových plynov pri BEV počas životnosti už dnes nižšie o 66 % až 74 % oproti ICE. Ricardo uvádza, že BEV v Európe znižujú emisie o 63 %, pričom do roku 2050 môže úspora vďaka dekarbonizácii elektrických sietí a technologickému pokroku dosiahnuť až 80 %. Podobné zistenia potvrdilo päť nezávislých štúdií z rokov 2016 až 2021 od Európskej komisie, britského Ministerstva dopravy, Medzinárodnej rady pre čistú dopravu, Medzinárodnej energetickej agentúry a Švajčiarskeho kompetenčného centra pre energetický výskum.

Kamil Jaššo, hlavný autor štúdie VUT Brno a akademický pracovník Univerzity Obrany v Brne hovorí: „V našej štúdii sme dôkladne analyzovali celý životný cyklus štyroch prakticky identických vozidiel s rôznymi typmi pohonu a kapacitou trakčnej batérie a porovnali sme ich vplyv na životné prostredie v podobe emisií skleníkových plynov, vďaka čomu sa nám podarilo určiť najvýznamnejšie zdroje emisií v celom životnom cykle jednotlivých vozidiel.“

„Veríme, že naše výsledky pomôžu vyvrátiť viaceré mýty o elektromobiloch a nasmerovať verejný diskurz o elektrifikácii dopravy smerom k racionálnym argumentom. Napriek tomu, že sme pri elektrických vozidlách aplikovali často tie menej priaznivé scenáre, ako sú napríklad vysoké nabíjacie straty, z každého porovnania vyšli nakoniec víťazne“, uviedol K. Jaššo.

Štúdia zdôrazňuje zásadný vplyv energetického mixu jednotlivých krajín na to, aký významný je ekologický prínos prechodu na elektromobil. Kým v Poľsku, kde sa väčšina elektrickej energie dnes vyrába z uhlia, sa reálny ekologický prínos dosiahne až po prejdení 50 tisíc kilometrov, Slovensko s prevažujúcim podielom jadrovej a obnoviteľnej energie exceluje vďaka výrazne nižším emisiám počas prevádzky BEV. Zistenia VUT potvrdzujú, že BEV majú v porovnaní s ICE na Slovensku emisnú stopu nižšiu o 60 až 70 %. Po slovenských cestách tak stačí prejsť s elektromobilom len 23 tisíc kilometrov, aby sa „vymazali“ emisie navyše, vytvorené pri výrobe batérie pre elektromobil.

Okrem štúdie z VUT Brno analyzovala SEVA aj najnovšie zahraničné štúdie, ktoré takisto potvrdzujú výrazne nižšiu uhlíkovú stopu BEV v porovnaní s ICE.

S tým, ako budú v energetickom mixe ďalej pribúdať obnoviteľné zdroje, a na Slovensku aj jadrové zdroje, environmentálny prínos elektromobilov sa bude zvyšovať. Motiváciou pre používateľov však bude hlavne cena EV a dostupnosť nabíjacej infraštruktúry. Oba tieto faktory sa určite budú zlepšovať. Napriek tomu by mal byť prechod na elektromobilitu skôr na dobrovoľnej báze, než na základe direktívy so zákazom predaja spaľovacích motorov, aby sme sa vyhli „páchaniu dobra“ z moci úradnej.