Elektrina z „neba“- slnko a vietor - vlani prekonala uhlie v EÚ aj v USA

Podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE), najmä z fotovoltických a veterných elektrární prudko rastie vo viacerých regiónoch a v roku 2024 prekonal podiel tepelných elektrární spaľujúcich uhlie v EÚ, aj v USA. Slovensko odstavilo svoju poslednú uhoľnú elektráreň Vojany v marci 2024 a uhlie pri výrobe elektriny už opustilo napríklad aj Rakúsko, Švédsko, či Spojené kráľovstvo. Solárna energia rastie v každej krajine EÚ a viac ako polovica z nich v súčasnosti nemá žiadne uhoľné elektrárne alebo ich podiel na energetickom mixe je nižší ako 5 %.

Nemecko, ktoré z ideo-politických dôvodov odstavilo všetky jadrové elektrárne (ozývajú sa však hlasy na oživenie niektorých z nich), do tohto „čistého klubu“ nepatrí. Napriek tomu, že zo slnka vyrába najviac elektriny v EÚ (71 TWh), pokrylo to v roku 2024 len 14,9% jeho spotreby (v Maďarsku až 24,9%). Nemci tak musia zapájať do výroby aj fosílne zdroje vyrábajúce energiu z plynu a uhlia, nehovoriac o dovozoch. Ak sa však pozrieme na globálne trendy, tie hovoria jasne.

Solárna energia vyrobila vlani 11 % elektrickej energie v EÚ-27, čím predbehla uhlie, ktoré po prvýkrát kleslo pod 10 %, uvádza sa v Európskom prehľade o elektrickej energii, ktorý zverejnil think-tank Ember. Zároveň výroba z plynu v EÚ klesla už piaty rok po sebe na podiel 16% a už druhý rok po sebe ju prekonali veterné elektrárne s podielom 17%.

Podobný vývoj zaznamenali USA, kde v roku 2024 došlo k dramatickému rastu solárnej energetiky medziročne o 30 %. To umožní, aby slnečná a veterná energia v roku 2024 predbehli uhlie aj v USA. Napriek tomu energetický mix slnko + vietor + voda tvoril v USA za 11 mesiacov 2024 len 23% v rámci výroby elektriny (uhlie 15%, jadrové elektrárne 18%) a lídrom stále zostáva zemný plyn s podielom 44%.

Podiel jednotlivých zdrojov na výrobe elektriny v USA (1-11/2024)

V Európe je to inak. Silný rast slnečnej energie v kombinácii s obnovou vodnej energie zvýšil podiel OZE v EÚ na takmer polovicu výroby energie (47 %), kým na fosílne palivá (uhlie, plyn, ropa) pripadalo v roku 2024 len 29 % výroby elektrickej energie. Pred zavedením takzvanej Zelenej dohody v roku 2019 fosílne palivá poskytovali 39 % elektriny v EÚ a obnoviteľné zdroje energie 34 %.

Uhlie kleslo z tretieho najväčšieho zdroja energie v EÚ v roku 2019 na šiestu priečku v roku 2024, čím sa význam najšpinavšieho fosílneho paliva výrazne znížil.

Lídri solárnej energetiky v EÚ

Prudký nárast veternej a solárnej výroby znížil závislosť EÚ od dovážaných fosílnych palív. Analýza spoločnosti Ember zistila, že bez nových veterných a solárnych kapacít za posledných päť rokov by EÚ doviezla ďalších 92 miliárd metrov kubických zemného plynu a 55 miliónov ton uhlia, čo by stálo 59 miliárd eur.

Zatiaľ čo prechod EÚ na elektrickú energiu za posledných päť rokov prekonal očakávania, ďalší pokrok nie je samozrejmosťou. Výzvy sú hlavne v sektore veternej energie, kde by sa mali do roku 2030 ročné prírastky v porovnaní s úrovňami z roku 2024 viac ako zdvojnásobiť.

Tých výziev je, samozrejme, omnoho viac. A nesúvisia len so samotným rastom produkcie elektriny z OZE. Už dnes spôsobuje vysoký podiel solárnych a veterných zdrojov v energetickom mixe nemalé problémy s distribúciou energie a stabilizáciou rozvodnej siete.

Podiel zdrojov elektriny v EÚ sa vyvíja v prospech OZE

Počuli ste už o „maričoch energie“? Pri záporných cenách elektriny je výhodnejšie ju „spáliť“ v gigantických odporových ohrievačoch, ako platiť sankcie za dodávku do siete. To nevymyslíš, to je „Green Deal“.

Walburga Hemetsberger, generálna riaditeľka spoločnosti SolarPower Europe, komplexný prístup k energetike komentovala slovami: „Tento míľnik je viac než len o opatreniach v oblasti klímy. Je základným kameňom európskej energetickej bezpečnosti a konkurencieschopnosti priemyslu. Obnoviteľné zdroje neustále tlačia fosílne palivá na okraj, pričom solárna energia je na čele. Teraz potrebujeme väčšiu flexibilitu, aby sme sa uistili, že energetický systém sa prispôsobuje novej realite: väčšiemu skladovaniu a inteligentnejšej elektrifikácii v oblasti vykurovania, dopravy a priemyslu.“

Ale skladovanie elektriny vo veľkých množstvách nevyriešia domáce (a ani verejné) batériové úložiská. Bude potrebné vyriešiť ukladanie prebytkov do vodíka vyrábaného elektrolýzou, odkiaľ sa môže spätne využiť v prípade potreby, a budovať ďalšie prečerpávacie vodné elektrárne (PVE). Na Slovensku máme už roky PVE na Liptovskej Mare (výkon 198 MW) a na Čiernom Váhu (735 MW) a teraz Ministerstvo životného prostredia podporuje projekt ďalšej PVE na hornom úseku rieky Ipeľ v súvislosti s budovaní nových zdrojov jadrovej energetiky, aj OZE.