Volvo len nedávno pripravilo na slovenskom trhu debut plne elektrického modelu XC40 Recharge, s ktorým sa chcú pobiť s pomerne veľkou konkurenciou. V rámci týždňového testu sme absolvovali aj niekoľko jázd po diaľnici, ktoré sú pre elektromobily najnáročnejšie s ohľadom na dojazd. Ako obstála novinka zo švédska?
Rýchla jazda je energeticky náročná. Okrem iných premenných robí najväčší problém odpor vzduchu. Keďže je elektrický pohon veľmi efektívny, akákoľvek záťaž sa prejavuje na vyššej spotrebe. Vplyv tu samozrejme majú aj vyššie otáčky, no toto je v skratke dôvod, prečo je dojazd elektromobilov na diaľnici citeľne nižší. Aj napriek tomu je ale tento parameter dôležitý, nakoľko využívanie diaľnic na rýchly presun je nielen bežné, ale často aj nutné.
Preto elektromobily pravidelne testujeme aj na diaľnici a výnimku sme neurobili ani pri Volvo XC40 Recharge Twin. Tentokrát sme ale nešli štandardnú trasu z Trnavy do Žiliny, respektíve až na Oravu, ale „iba“ do Dubnice nad Váhom a okrem toho sme sa vydali aj na cestu z Trnavy do Zlatých Moraviec po rýchlostnej ceste. Obe trasy boli dĺžkou podobné, ale topológia je mierne odlišná. Diaľnica do Dubnice je menej kopcovitá ako rýchlostná cesta.
Do Dubnice nad Váhom som sa vybral s batériou nabitou na 56 percent. Môj ciel bol vzdialený 83 kilometrov, ale s menšou zachádzkou sa cesta natiahla na 90 kilometrov. Vonku bolo takmer ideálne počasie – slnečno a 19 stupňov. Po diaľnici som išiel predpisovou rýchlosťou 130 km/h, premávka bola pokojná, bez nezvyčajných obmedzení. Do cieľa som prišiel s batériou nabitou na 26 percent a so spotrebou 26,2 kWh / 100 km. Pri takýchto číslach by bol dojazd približne 286 kilometrov, čo nie je zlé.
Spotreba ako taká je ale vyššia ako by sme čakali. Podľa dostupných informácií by mala byť spotreba verzie s pohonom iba prednej nápravy o niečo nižšia, avšak to samozrejme nie je odpoveď na menšiu efektivitu nami testovanej verzie. Aj konkurenčné modely ponúkajú pohon všetkých štyroch kolies s lepším výsledkom. Podobné alebo lepšie čísla je možné dosiahnuť napríklad aj s väčšou ID.4 alebo Enyaq iV, ktoré sú ale postavené na dedikovanej elektrickej platforme.
Cesta naspäť bola v tomto smere samozrejme o niečo lepšia, ale iba o chlp. Priemerná spotreba po prejdení 179,4 kilometroch sa ustálila na hodnote 25,9 kWh / 100 km. S takýmto číslom by bol dojazd takmer rovných 290 kilometrov. Test spotreby do Zlatých Moraviec a späť, so zastávkou pri vyhliadkovom rebríku a následne aj na nabíjačke pri Beladiciach, prebiehal v o niečo horších podmienkach. Teplota vonku sa totiž hýbala iba okolo 9 stupňov a autu sa to viditeľne nepáčilo.
Štartoval som s batériou nabitou na 44 percent a navigácia Google Mapy predpokladala, že do cieľa prídem s 15 percentami. Vzhľadom na nízku teplotu auto informovalo, že akumulátor je studený, teda dojazd a zrýchlenie môže byť obmedzené. Jazdou pri rýchlosti 130 km/h sa ale dokázal zohriať a do cieľa som skutočne prišiel s 15 percentami. Pár kilometrov pred cieľom som tomu veľmi neveril, no výpočty navigácie boli napokon presné.
Spotreba po prejdení 86,6 kilometrov bola 28,6 kWh / 100 km. Po zastávke pri rebríku a 40 minútach strávených na nabíjacej stanici v Beladiciach som pokračoval naspäť do Trnavy. S batériou nabitou na 80 percent ma opäť nič neobmedzovalo udržiavať tempo 130 km/h. Navigácia síce predpokladala príchod s 59 percentami, tentokrát sa odhad nepodaril a v skutočnosti som dorazil s 54 percentami a prejavilo sa to aj na vyššej spotrebe.
Po prejdení 175 kilometrov „lízala“ hranicu 30 kWh / 100 km. Skutočný dojazd by sa pri tejto spotrebe pohyboval okolo hranice 250 kilometrov. Tieto čísla už dokážu zamrzieť, nakoľko sú porovnateľné s citeľne väčšími elektromobilmi – napríklad Audi e-tron alebo Mercedes-Benz EQC. Je to škoda, no zároveň to neznamená, že Volvo XC40 Recharge Twin je zlý elektromobil. Ďalšie postrehy a dojmy si budete môcť prečítať v našom komplexnom teste, ktorý zverejníme už čoskoro.
