Tím vedcov Univerzity v Chicagu a Kalifornskej univerzity v San Diegu vyvinul spôsob, ako ochrániť ľudské telo pred infekciou aj bez liekov. Potenciálne škodlivé baktérie má odpudzovať elektrická náplasť.
Tento pomerne nenápadný výskum by mohol pomôcť s riešením celosvetového problému nadužívania antibiotík, na ktoré si patogénne baktérie postupom času vytvárajú rezistenciu.
Bioelektronická lokalizovaná antimikrobiálna stimulačná terapia, v skratke BLAST (blast – výbuch) je kožná náplasť, ktorá po nalepení dokáže na povrch položky aplikovať nízkonapäťový, zdraviu neškodný striedavý prúd, ktorý stimuluje a kontroluje aktivitu baktérií bez poškodenia kožných buniek. Náplasť pracuje s faktom, že baktérie prejavujú tzv. „selektrívnu excitabilitu“, čo znamená, že množiť sa dokážu len v určitých podmienkach prostredia.
Vedci zatiaľ náplasť otestovali na vzorkách prasacej kože, ktorá má podobné vlastnosti ako tá ľudská. Na kožu vedci aplikovali baktériu Staphylococcus epidermidis, ktorá sa na ľudskej koži bežne vyskytuje a dokonca plní aj dôležité funkcie vrátane podpory obranyschopnosti kože proti patogénom a udržiavania zdravého kožného prostredia. Škodná začína byť S. epidermidis až vo chvíli, keď dôjde k narušeniu kožnej bariéry alebo oslabeniu imunitného systému človeka. Riziko infekcie sa zvyčuje najmä v nemocničnom prostredí, kde baktéria môže spôsobiť infekcie u pacientom s implantátmi, katétrami či chirurgickými ranami.
Koža má svoje prirodzené pH, ktoré je zvyčajne mierne kyslé a ktoré podporuje rovnováhu kožnej mikroflóry, vrátane prítomnosti S. epidermidis. Rany sú však zvyčajne alkalické, čo je ideálne prostredie pre množenie baktérií a tvorbu biofilmov, čo zvyšuje riziko infekcie a zápalu. Vedci na náplasť preto naniesli gél, ktorý upravuje pH na mierne kyslé a v ktorom S. epidermidis lepšie reaguje na reguláciu elektrickými impulzmi.
Vedcom sa tak podarilo pomocou náplaste regulovať S. epidermidis bez toho, aby bola úplne eliminovaná, čo napomáha zachovaniu zdravej mikroflóry. V budúcnosti by tak lekári najmä po operačných zákrokoch už teoreticky nemuseli ľuďom preventívne predpisovať antibiotiká, ktorých nadužívanie je celosvetovým problémom.
Účinnosť náplaste bola zatiaľ potvrdená len na prasacej koži a len na jednom type baktérie. Vedci však majú s náplasťou ambiciózne plány. Do budúcnosti plánujú preskúmať elektrickú excitabilitu aj u iných patogénnych baktérií, ktoré by mohli byť ovládané podobným spôsobom. Ďalšie kroky smerujú k testovaniu náplasti v reálnych podmienkach na ľudských modeloch, čo by zahŕňalo aj klinické skúšky.
Ak sa v testoch nová metóda kontroly baktérií osvedčí, môže sa jednať o revolučný prístup v liečbe infekcií, ktorý by nahradil alebo doplnil tradičné antibiotiká, zvlášť pri infekciách odolných voči liekom. V prípade ak pôjde všetko hladko, vedci očakávajú, že by mohli náplasť priniesť na trh v horizonte najbližších piatich rokov.