Výrobcovia lietadiel, aj letecké spoločnosti hľadajú spôsoby, ako znížiť emisie a celkové ekologické dopady leteckej dopravy. Riešenia hľadajú v syntetických palivách, vodíku, elektrine, aj v leteckom palive na báze použitého kuchynského oleja.
K spoločnostiam, ktoré chcú využiť „100-percentne udržateľné letecké palivo“ SAF (z angl. sustainable aviation fuel) na báze starého jedlého oleja, patrí aj Airbus.
Airbus sa už pred viac ako tromi rokmi rozhodol ukončiť výrobu svojho dvojposchodového lietadla A380, ale teraz využíva jedno z týchto obrovských strojov na testovanie technológie, ktorá by mohla čiastočne očistiť leteckú dopravu.
Štvormotorový Airbus A380 počas testov lietal niekoľko hodín, s jedným motorom poháňaným 100-percentne udržateľným palivom SAF, kým ďalšie tri motory spaľovali konvenčné letecké palivo.
Airbus už minulý rok testoval palivo SAF na strojoch A350 aj A319neo, ale teraz prvýkrát experimentovali s A380, najväčším osobným lietadlom na svete. Wolfgang Absmeier, testovací pilot lietadla, uviedol, že z pilotného hľadiska sa pri motore poháňanom alternatívnym palivom neobjavil žiadny rozdiel.
Komerčné lietadlá už dnes môžu lietať na zmes bežného leteckého paliva s prímesou až 50 percent SAF, ale nové testy sú zaujímavé tým, že jeden z motorov bežal iba na 100-percentne udržateľné letecké palivo.
V tomto prípade podľa Airbusu palivo pochádzalo väčšinou z „použitého kuchynského oleja, ako aj iných odpadových tukov.“ Takéto palivo sa nazýva HEFA čo je skratka pre hydrospracované estery a mastné kyseliny (hydroprocessed esters and fatty acids).
Hoci sa už takéto recyklované palivo v zmesi s konvenčným palivom používa, otázky zostávajú. Podľa Joshuu Heyneho, docenta mechanického a leteckého inžinierstva na univerzite v Daytone, existujú obavy z pôsobenia 100% SAF na materiály v motoroch, ako sú tesnenia alebo tesniace krúžky. Ďalší problém je v meraní množstva paliva v nádrži, keďže SAF môže mať inú hustotu, ako tradičný letecký petrolej.
Udržateľné letecké palivá sú zložitou témou, ale mali by mať menšiu uhlíkovú stopu ako bežné látky, ak vezmeme do úvahy celý ich životný cyklus. Heyne hovorí, že palivá HEFA tiež produkujú menej sadzí a je menej pravdepodobné, že budú vytvárať kondenzačné stopy.
My dodávame, že letecké palivo na báze starých kuchynských olejov zanechá v ovzduší podstatne väčšiu uhlíkovú stopu, ako keby sa tie oleje jednoducho spálili v spaľovni pri výrobe tepla. Oni sa totiž spália aj v leteckých motoroch, ale ďalšiu uhlíkovú stopu im pridávajú energetické náklady pri ich spracovaní na SAF, respektíve HEFA.
Ďalším dôvodom, prečo takéto alternatívne palivo nie je cestou k 100-percentne udržateľnému lietaniu je fakt, že jednoducho výrobcovia nedokážu nazbierať dostatok použitých kuchynských olejov, aby nahradili fosílne suroviny.
Cesta k ekologicky priateľskejšiemu lietaniu, ak hovoríme o veľkých dopravných lietadlách, tak vedie skôr cez vodík, ako cez rôzne chemické slepé uličky. Vodíkovú alternatívu pripravuje, mimochodom, aj Airbus, ale testy, a tým skôr praktická realizácia, sú otázkou budúcich rokov.