Drony s nukleárnym pohonom vydržia vo vzduchu mesiace

Bezpilotné lietadlá (tzv. drony) používa napr. americká, alebo izraelská armáda nielen na monitorovacie špionážne lety nad nepriateľským územím, ale tieto stroje, zaraďované do kategórie UAV (unmanned aerial vehicles), bývajú aj súčasťou bojových akcií.

Známe sú americké lietadlá Predator nasadzované aj v Iraku, alebo v Afganistane. Pritom nejde o pravé roboty, ale skôr o diaľkovo ovládané manipulátory, čo znamená, že ich činnosť neriadi dômyselný SW a umelá inteligencia, ale mozog školeného operátora.

V bojovom nasadení

Napriek tomu práve v bojom nasadení došlo už viackrát k tragickým zlyhaniam a za obeť bezpilotných strojov padli aj nevinní civilisti. To však nie je primárne problémom technológie, ale skôr neblahou vlastnosťou vojny. Pretože k nevinným obetiam počas konfliktov prichádza, žiaľ, aj pri tej najlepšej koordinácii a bez ohľadu na typ bojovej techniky. Byť v nesprávnom čase na nesprávnom mieste sa jednoducho môže stať osudným komukoľvek. Ale to je trochu iná téma.

Bezpilotný stroj z dielne General Atomics MQ-9 známy pod názvom Predator B. Jeho operačný čas vo vzduchu by sa nasadením nukleárneho pohonu mohol zvýšiť z dní na mesiace. (Obr: Gizmag)

Bezpilotné stroje najčastejšie slúžia na letecké snímkovanie a monitorovanie terénu z veľkých výšok, ktoré je možné využiť na vojenské a špionážne, ale aj na nevojenské účely. Výhodou je, že vo vzduchu vydržia dlhé hodiny, ba aj dni a zdá sa, že v budúcnosti to môžu byť aj týždne a mesiace.

Technológia je pripravená, politická atmosféra nie

V takom prípade by UAV stroje mohli do veľkej miery nahradiť aj niektoré špeciálne družice. Ako by sa to ale dalo dosiahnuť bez doplnenia paliva? Jednou z možností je „alternatívny pohon“, vývojom ktorého sa v minulom roku zaoberali výskumníci z amerických firiem Sandia National Laboratories a Northrop Grumman Systems Corporation. Mnohé indície vyplývajúce zo štúdie publikované Americkou vedeckou federáciou (Federation of American Scientists, FAS) naznačujú, že ide o nukleárny pohon. Štúdia tiež hovorí, že nukleárnemu pohonu pre bezpilotné lietadlá bráni v nasadení len politická (ne)vôľa a momentálna politická klíma je taká, že v blízkej, ani v strednodobej budúcnosti nie je možné počítať s ich uvedením do praxe.

Ako poukázal britský Guardian, veľkým ekologickým rizikom je aj možná havária takéhoto stroja a nebezpečenstvo, že by sa takto nukleárny materiál mohol dostať do rúk teroristov, ktorí by ho mohli využiť pri výrobe tzv. špinavej bomby. Vieme, že nukleárne články, ktoré sa používajú v kozmických sondách, tiež bývajú predmetom kritiky z hľadiska ekologických rizík po prípadnej havárii. Nesú ich na palube zvyčajne sondy určené na prieskum iných planét slnečnej sústavy, teda sa nepočíta, že po skončení životnosti zhoria v zemskej atmosfére a ich zvyšky pokropia povrch Zeme. Napriek tomu sa to stať môže, ak družica kvôli havárii nedokáže opustiť obežnú dráhu Zeme (viď januárový dopad ruskej havarovanej sondy Phobos-Grunt).

Ďalšou, ale neakceptovanou námietkou voči bezpilotným strojom, je odpor štátov voči faktickému narúšaniu vzdušného priestoru, hoci sa tak deje vo veľkej výške a špionážnemu snímkovaniu cudzích území. Nuž, treba poznamenať, že medzi snímkovaním, alebo filmovaním územia zo špionážneho satelitu letiaceho na nízkej orbite niekoľko sto kilometrov, alebo z bezpilotného lietadla vo výške napr. 20 km, nie je principiálny rozdiel. Moderné optické systémy dnes dokážu z obežnej dráhy prečítať text na stránkach vašej knihy, čo čítate na pláži rovnako dobre, ako kamera umiestnená na lietadle. Navyše autonómne bezpilotné stroje zrejme nebudú odkázané len na nukleárny pohon. Ako ukazujú v dobrej viere a na civilné účely vykonávané experimenty s lietadlami na solárny pohon, v kombinácii s batériami pre nočné lety sa tieto stroje tiež dokážu udržať vo vzduchu bez tankovania dlho, no možno by boli na vojenské účely príliš pomalé.

Tip: Slnečné lietadlo Solar Impulse na prahu nového rekordu

Foto: Britannica