Dragon Age: Veilguard - chytľavá akčná RPG od obľúbeného štúdia

Séria Dragon Age už existuje 15 rokov, každý diel má trošku iný štýl, ale novinka presvedčí fanúšikov, ak preladia na trošku akčnú nôtu. Čaká tu krásny svet, dobré postavy i desiatky hodín zábavy. Oplatí sa hrať?

Nový hrdina vs. starý známy (záporák?)

V úvodnej polhodine sa nestačíte diviť, aké dejové zvraty na vás hra chystá. Ale najprv si vytvoríte svoju postavu ako v klasickej RPG hre. Netreba sa uponáhľať: na výber máte rôzne rasy s historickým pozadím, ktoré sa oplatí chvíľu študovať. Potom sa sústredíte na výber povolania, ktorý určuje váš spôsob hry (aj tu by som ostal aspoň 5-6 minút). Nasledujú kozmetické úpravy či voľba mundúru – potom sa začne prológ s ďalšími postavami v akcii. Výroba postavy je famózne podaná a už dlho (azda od Baldurs Gate 3) som nezažil taký prepracovaný proces. Investujte svoje prvé minúty, študujte, starostlivo vyberajte.

Výber postavy nie je samoúčelný a je krásne vidieť ako zapadá do diania. Posunuli sme sa ďaleko v enginoch hry, keď je vypiplaná postavička zakomponovaná do dlhých scén. Objavíte sa v metropole, nad ktorou je hrozivý oblak nebezpečenstva. Chvíľu trvá, kým sa dáte dokopy s ďalšími postavami a idete zistiť, prečo starý známy Solas zrazu metá blesky a chce zmeniť tento svet do inej podoby, pustiť sem hromady démonov a popritom zničiť všetko existujúce a obľúbené.

Nebude to však také ľahké. Príde prestrih s podivnými animáciami, dostávate novú misiu a idete hľadať pár naštvaných elfských bohov. V stávke je veľa, dej rýchlo preladí na obstojnú klasiku: dáte dokopy pár skúsených búchačov, vytvoríte si skvelú partiu a idete bojovať proti zlu na rôznych miestach sveta. Popritom spoznáte naverbovaných členov, vzniknú silné putá, zvýšia sa stávky a prídu aj osudové boje.

Na príbehu nie je po 10-20 hodinách ani také zaujímavé kam a prečo postavy putujú – ale že sú spolu a majú dosť dobrú chémiu. Chýbajú síce ikonické typy ako Morgana v jednotke, ale nájdete si iných favoritov. Prejavia sa v rozhodnutiach, vtipných chvíľach i mnohých dialógoch. Tie sú podobne ako v iných Bioware hrách košaté a núkajú viaceré voľby odpovedí. Sami si volíte ako reagovať na otázky alebo klásť odpovede, pričom prvotná voľba charakteru určí vaše možnosti. Môžete druhých uisťovať, spochybňovať či vyvolávať nové otázky. Dialógy sú zábavné, dobre napísané i kvalitne nahovorené – v tomto smere Bioware určite hráčov nesklame. Radosť prezerať si a klikať jednotlivé odpovede.

Iná vec je pozícia hlavného hrdinu, ktorý je na jednej strane hrateľná postava, no niekedy až štatista. Pre pedantov – toto je štvrtý diel série, ale každý má iného hrdinu, čo sčasti škodí intenzite i kontinuite. Ale na druhej strane je prístupný pre nováčikov a ľahko sa hrá…

Akčný boj s taktikou i kolesom

Prvý diel Dragon Age mal spirituálne bližšie k prvej RPG Baldurs Gate – atmosférou i hrateľnosťou. Každá ďalšia časť sa vo väčšej miere venovala akcii a aj Veilguard má povahu akčnej RPG. Nie je to na škodu, ak akceptujete jeho štýl boja a pravidlá. Tempo je pomerne rýchle a môžete si striedať rýchle a silnejšie údery, k nim pripojiť aj silné ťahy typu trpaslíčia kopačka či iné vychytávky – ale na tie už musíte čakať istý čas, kým sa nabijú.

O sile postavy rozhodujú jej atribúty i výbava. Či máte jednoručnú alebo obojručnú zbraň ako bojovníci, magickú bakuľu alebo luk pri mrštných povolaniach, veľa to rozhoduje o vašich možnostiach. Do toho sa hlásia špeciálne vlastnosti v spomínanom kolese – cez jedno tlačidlo si ho vyvoláte a mapujete dostupné schopnosti, ktoré si postupne ukladáte. Vaším cieľom bude nájsť správny rytmus v súbojoch – na akého nepriateľa použiť ktorý úder alebo ako si meniť zbraň za pochodu. Je rozdiel či sa postavíte top bossovi v danej krajinke a budete skúšať najmocnejšie kombinácie. Inokedy si možno dáte načas a bežnými údermi dvoch-troch oponentov zdoláte.

Istú mieru taktiky doručí možnosť zastaviť si čas: oddýchnuť od bojovej vravy, zadať príkazy spoločníkom a potom pokračovať ďalej. Niekedy je to fajn, lebo počas pauzy si spomeniete aj na rôzne špecialitky. Keď môj trpaslík po prvý raz šmaril štít po nepriateľovi, mal som pocit, že hrám fantasy Captain America… Ale na boji je skvelé, že nestagnuje ani v neskorších fázach hry.

Jeden trpaslík aj päťkrát inak

O to sa starajú veľké vývojové stromy, aj viaceré špecializácie postáv pre každé povolanie. Vďaka tomu sa dá aj jeden trpaslík vycvičiť rozličným smerom. Pri postupe na nový level totiž investujete body do stromu schopností ako v iných RPG. Tak si budujete a cibríte špecializáciu, získate nové vlastnosti a akčné ťahy, aj pasívne možnosti (viac zdravia, tuhšia obrana). V hociktorom momente si však môžete povedať DOSŤ a celý strom prekopať, čím vzniká postava úplne inak zameraná. Veľkú mieru zohrajú vlastnosti i elementy – každý nepriateľ má iný typ obrany, ktorý treba prelomiť. Sledovanie a hľadanie účinného ťahu je zábavné.

Samostatnou kapitolou sú samozrejme väčší nepriatelia i bossovia s obrovskými ukazovateľmi zdravia, kedy neraz narazíte aj na limitovaný počet fľašiek zdravia či mimoriadne tuhé údery. Vtedy budete musieť ísť nejeden súboj od začiatku alebo skúšať iný setup hrdinu. Môj známy hrajúci za mága napríklad šomre, že zatiaľ čo prvých 10 hodín zvládal relatívne ľahko, potom sa počet oponentov razantne zvýšil či prišli iné typy a rázom súboje prituhli.

Ale variabilitu postupne doručia aj ďalšie súčasti – samotný svet s rozmanitými lokalitami a plnené úlohy. Prvé miesta sú relatívne strohé a prísne nasledujú dej: takže sú to koridory, kde občas mrknete do slepej cestičky a získate jeden-dva mešce, kde je pár šupiek. Neskôr už nastúpia väčšie plochy, ktoré môžete skúmať a aj odbočiť od príbehu. Dostanete sa nielen do veľkých miest (úvodný Minrathous a Treviso), ale aj do Arlathanských lesov a na pobrežie Rivain. Tam už máte väčšiu voľnosť a najmä vaši spoločníci nesú znalosť miest i prosby o pomoc.

Svet plný démonov priamo pýta, aby ste pomáhali niekomu z blízkych a tí sa vám odvďačia novými možnosťami. Bellara opravuje artefakty, Harding posúva skaly, Davrin má Griffona na vertikálne záťahy. Pre vás je však dôležitá štruktúra hry: tu sú hlavné questy, tam vedľajšie a sú celkom dobre napísané, aj motivujúce, aby ste do nich investovali ďalšie hodiny. Fakt je, že väčšinou smerujú k ďalším súbojom ako premysleným pointám vedľajších príbehov, ale autori si tiež uvedomujú, že v bojoch udržia top kvalitu.

Nádherná grafika a hudba od Zimmera

A ak vás neupúta príbeh s dialógmi, postavy s možnosťami vývoja, svet a regióny, akčné súboje, ešte stále vás môže ohúriť to ako hra vyzerá a plynie. Či hráte na nadupanom Xbox Series X alebo nebodaj PS5 Pro, toto je jedna z najkrajších RPG súčasnosti. Nádherné veľké lokality, mestá, odlišné farby regiónov alebo aj celková vizuálna atmosféra pridávajú hre nemalé body. Rýchle časy načítavania len pomáhajú tempu.

Súboje sú niekedy mimoriadne frenetické a farebné, no nikdy neboli neprehľadné. Hudba má filmový nádych a bodaj by nie, keď si tu motívy zložil rovno Hans Zimmer a Lorne Balfe. Potom je radosť hrať i počúvať zároveň. Ale berte do úvahy, že toto nie je žiadna malá hra – pýta cca 100 GB, ale aj herný rozsah sa ťahá na 30-40 hodín príbehu a viac ako 60 hodín s vedľajšími úlohami.

Dragon Age: The Veilguard úspešne rozširuje RPG sériu od Bioware. Fakt je, že od pôvodnej hrateľnosti sa odklonil a je viac akčnou RPG, ale napríklad systém dialógov alebo plynutie questov má stále výborné. Asi nebude patriť medzi top hry roka, ale veľmi dobre sa hrá a baví až do záverečných titulkov.

Dragon Age: The Veilguard vyšiel 31. októbra 2024 na PS5, Xbox Series a PC.