Dnes je tomu presne 60 rokov, keď 12. apríla 1961 na kozmickej lodi Vostok 1 obletel Zem prvý človek pri priemernej rýchlosti okolo 28-tisíc kilometrov za hodinu. Tejto cti sa dostalo sovietskemu kozmonautovi Gagarinovi.
Jurij Alexejevič Gagarin mal vtedy len 27 rokov (narodil sa 9. marca 1934). Po návrate sa stal hrdinom Sovietskeho zväzu a celosvetovo slávnou osobnosťou.
Gagarin patril medzi dva až tritisíc pilotov (údaje sa líšia), ktorých naverbovali na kozmický program. Keďže išlo o prísne tajný projekt, mnohí piloti odmietli účasť, jednak preto, lebo nevedeli, že ide o vesmírny program a jednak preto, lebo sa báli výsledkov podrobných zdravotných testov, ktoré by ich mohli vyradiť z vojenského letectva.
Príprava kozmonautov oficiálne začala len rok pred prvým letom, 14. marca 1960. Už v lete toho roku ostalo v hre šesť kandidátov: Valentin Varlamov, Anatolij Kartašov, Pavel Popovič, Andrijan Nikolajev, German Titov a Jurij Gagarin. Z Gagarina sa stal napokon favorit a z Titova prvý náhradník.
Viete, že…
budúci kozmonaut mohol mať maximálne 175 cm výšku a hmotnosť do 72 kg? Kabína kozmickej lode bola totiž veľmi malá.
Pri výbere kandidáta na prvý let do vesmíru sa v Sovietskom zväze bral do úvahy nielen zdravotný stav a odborné znalosti. Dôležitý bol triedny pôvod (Gagarin pochádzal z jednoduchej vidieckej rodiny, ktorá žila v dedine Klušino a pracovala v kolchoze), ale napríklad aj to, ako znejú mená jednotlivých kandidátov.
Gagarin odštartoval 12. apríla 1961 o 6. hodine a 7. minúte svetového času v kozmickej lodi Vostok 1 z kozmodrómu Bajkonur. Samotný let netrval dlho, uskutočnil sa jeden (necelý) oblet Zeme. Maximálna výška 327 km bola dosiahnutá v 57. minúte letu.
Po 106 minútach pristál na padáku pri dedine Smelovka v Saratovskej oblasti. Let sa nezaobišiel bez komplikácií, ale vzhľadom na vtedajšie technologické možnosti išlo o obrovský úspech.
Gagarin zamrel veľmi mladý, koncom marca 1968, pri bežnom civilnom lete so svojím inštruktorom Vladimirom Serioginom. Ich MiG-15 sa zrútil zhruba 18 km od mesta Kiržač. Pád lietadla vzbudil množstvo špekulácií. Podľa niektorých sa ich stroj dostal do stopy turbulencie iného lietadla. Práve túto verziu napokon potvrdilo dlho utajované vyšetrovanie, ktorého časť zverejnil bývalý kozmonaut Alexej Leonov až v roku 2013.
Meno Gagarin sa stalo pojmom a prvým veľkým víťazstvom Sovietskeho zväzu nad Spojenými štátmi v dobíjaní vesmíru. Tí zase zaskórovali v ďalšom obrovskom míľniku v dobíjaní vesmíru, pristátím človeka na Mesiaci (20. 7. 1969).
Ďalšie zaujímavé články nájdete v našej rubrike HISTORICKÝ DEŇ, kde vám prinášame rôzne prelomové udalosti, zariadenia a stroje z technologického sveta.