Výrobca veterných elektrární Venger Wind si pripísal neobvyklú referenciu. Je ňou najväčšia inštalácia veterných turbín integrovaných do strešnej konštrukcie budovy v USA a zrejme aj na svete. Tieto bombastické vyjadrenia sa týkajú budovy Oklahoma Medical Research Foundation (OMRF), na streche ktorej Venger nainštaloval sústavu skrutkovitých turbín otáčavých okolo zvislej osi, uvádza Gizmag.
Veterná elektráreň zaujímavým spôsobom dotvára architektúru medicínskeho komplexu. Isté je, že budovu s osemnástimi 5,6 m vysokými „vývrtkami“ turbín Venger V2 sotva uvidíte v iných končinách. Hlavným zmyslom alternatívnej energetiky je však zásobovať energiou svojho prevádzkovateľa – v tomto prípade nejde o dodávky elektriny do rozvodnej siete. Aj keď úspora vlastných nákladov je tiež dobrý biznis. Koncepcia udržateľnej zelenej energetiky tiež uvažuje popri solárnych paneloch aj o využití veterných turbín pri individuálnom samozásobovaní spotrebiteľov.
Každá z 18 turbín na streche OMRF má maximálny výkon 4,5 kW, spolu teda dokážu v optimálnom prípade dodávať 81 kW výkonu. Turbíny vyžadujú rýchlosť vetra minimálne 4 m/s (14,4 km/h), pod touto rýchlosťou nepracujú. Táto prahová hodnota rýchlosti vetra je relatívne vysoká, pretože napr. turbíny od McCamley si vystačia s vánkom 1,8 m/s. Keďže sú však turbíny nainštalované vo výške 40 m nad zemou, je predpoklad, že tam nebude o vetrík núdza.
Veterná farma v medicínskom centre pripomína abstraktné súsošie. Obrázky: Gizmag
Veterná farma je projektovaná na ročnú produkciu 85,5 MWh elektrickej energie (pri cca 1000 hodinách práce ročne), čo zodpovedá spotrebe siedmich stredne veľkých amerických domácností. Na pokrytie spotreby medicínskeho centra so všetkými svetlami, výťahmi a prístrojmi to ale stačiť nebude. Akú časť spotreby energie pokryje produkcia z vetra dodávateľ, ani OMRF, neuvádza. Stojí preto za úvahu, či je práve vietor tou správnou formou doplnkového zdroja elektrickej energie, keď ani „najväčšia strešná farma v USA“ nie je schopná vykryť potreby nie príliš rozsiahleho komplexu. Otázkou je aj hluk, ktorý môžu pri vyšších rýchlostiach vetra turbíny vytvárať. Možno účinnosť vertikálnych krídel nie je ideálna, ktovie. V každom prípade iný podobný projekt integrovanej veternej elektrárne v rezidenčnom komplexe Strata v Londýne dokáže prostredníctvom troch turbín dodávať výkon 57 kW.
Turbíny v londýnskom komplexe Strata s celkovým výkonom 57 kW. Obr.: Wikipedia
Veterné elektrárne na priečeliach, alebo strechách moderných budov plnia možno z väčšej miery estetickú funkciu, čo sa im mimochodom aj dobre darí, a výroba elektrickej energie je len doplnková. Vyznačujú však rozumnú cestu na vytvorenie systému distribuovanej energetiky, ktorá nebude natoľko zraniteľná a závislá od rozvodných sústav, čoho sme svedkami dnes. V kombinácii s fotovoltaikou je možné podiel zelenej energie na celkovej spotrebe podstatne zvýšiť, či v prípade domácností v budúcnosti dokonca spotrebu aj plne pokryť. Aj keď ťažko odhadnúť, ako energetickú bilanciu posunú elektromobily, ale to je už iná otázka.
Foto: Gizmag, Venger Wind