Pozrite si
Brit s grécko singapurskými koreňmi už ako štvorročný prepadol šachu. Založil jednu s najúspešnejších spoločností zaoberajúcimi sa umelou inteligenciou a má skromnú prezývku Google guru umelej inteligencie.
Demis Hassabis sa narodil v Londýne, v detstve sa však často s rodinou sťahovali. Otec je z Cypru, matka zo Singapuru. Ako štvorročný videl hrať otca a strýka šach. Hra ho zaujala a tak otca poprosil, aby ho naučil pravidlá. Netrvalo dlho, malý Demis si hru osvojil a porážal každého, s kým sa do hry pustil. Rodičia si rýchlo všimli, že má talent na logické a strategické hry. Ako osemročný mal prvý počítač, na ktorom neustále hral spoločenskú hru Othello.
Trinásťročný Demis je uznávaným šachistom a zúčastňuje sa medzinárodných súťaží, kde hravo poráža súperov s dlhoročnými skúsenosťami. Ako to u géniov tohto typu býva, šach ho síce tešil, no túžil po niečom väčšom. Zaujala ho umelá inteligencia, ktorú sa rozhodol študovať.
Sedemnásťročný Demis Hassabis nastupuje ako dizajnér do spoločnosti Bullfrog Production a pracuje na hre Syndicate. Nie dlho po nástupe vedie vývojársku časť tímu hry Theme Park. Tá sa stala bestsellerom, získala ocenenie Golden Joystick a odštartovala vlnu záujmu o hry zamerané na simuláciu manažmentu.
Hassabis počas štúdia na Cambridge University viedol tri roky po sebe šachový krúžok, do roku 1997, kedy na univerzite promoval s vyznamenaním. Po skončení štúdia nastúpil do Lionhead Studios, kde bol lídrom vývojového tímu hry Black & White. Rok neskôr tím opúšťa a zakladá vlastnú spoločnosť, Elixir Studios. Prvá hra, ktorú uviedol na trh, bola Republic: The Revolution. Išlo o inovatívny politický simulátor.
Nasledoval veľmi populárny simulátor Evil Genius. Demis Hassabis bol v tej dobe už skutočne známe meno a tak prišla lukratívna zmluva s Videndi a Microsoftom. Vlastné podnikanie mladého génia neodradilo od súťaženia. Päť rokov po sebe, 1998 až 2003, sa stal majstrom sveta v Pentamind World Championship. V rokoch 2003 a 2004 vyhral Decamentathlon. V roku 2004 bol súčasťou majstrovského tímu v hre Diplomacy. Darilo sa mu tiež v pokerových turnajoch svetovej série celých šesť sezón po sebe.
Všetky tieto úspechy priviedli Hassabisa k štúdiu ľudského mozgu, čím si chcel rozšíriť pohľad na umelú inteligenciu. V roku 2005 predal duševné práva na všetky hry spoločnosti Elixir Studios a firmu zavrel. Zbavený nechcených povinností sa vrhol na štúdium kognitívnej neurovedy na University College London, ktorú skončil s doktorátom. V roku 2009 sa sťahuje do USA kde na Harvard University a MIT pokračuje v postdoktorandskom štúdiu.
Výskum zameral na oblasť autobiografickej pamäte a amnézie. Na túto tému bol a spoluautorom viacerých článkov v odborných časopisoch ako Nature, Science alebo Neuron. V magazíne PNAS, ktorý vydáva americká Národná akadémia vied, prvýkrát publikoval poznanie, že zranenie oblasti hipokampu mozgu, zranenie spôsobuje amnéziu, zhoršuje schopnosť pacienta si predstavovať. Hassabis dokázal neurologické spojenie medzi epizodickou pamäťou a funkciami fantázie. Jeho úspech bol zaradený do TOP10 vedeckých objavov roka v časopise Science.
V roku 2011 sa Hassabis naplno púšťa do technologických vôd založením spoločnosti orientovanej na umelú inteligenciu DeepMind Technologies. Poslanie spoločnosti definoval ako „problém inteligencie.“ A za jej cieľ „pomocou umelej inteligencie vyriešiť všetko potrebné.“ Hassabis kombinuje poznatky z neurovedy a strojového učenia pomocou najnovšieho dostupného počítačového hardvéru s cieľom ponúknuť AGI, teda všeobecnú umelú inteligenciu.
Prvé kroky DeepMind boli zamerané na vytváranie algoritmov, ktoré učili stoj hrať hry. V roku 2013 predstavili algoritmus Deep Q-Network, ktorý dokázal hrať počítačové hry na úrovni človeka. Algoritmus sa bez úvodných vstupov, len skúmaním jednotlivých pixlov, a so zadaním dosiahnuť najlepšie skóre, stal najlepším hráčom hry Space Invaders do 30 minút od jeho vpustenia do hry. Výsledok upútal spoločnosť Google, ktorá v roku 2014 kupuje DeepMind za 6,5 miliardy dolárov. Hassabis zostal aj naďalej CEO spoločnosti DeepMind, ktorá vrámci Googlu pôsobí ako nezávislý subjekt so sídlom v severnom Londýne.
Hassabis v tomto čase upriamuje pozornosť na starovekú čínsku hru Go. Vzhľadom na zložitosť hry a množstvo možností sa v nej rozhodovať, je takmer nemožné, logicky vysvetliť ťah v hre. Podľa génia je práve táto hra ideálna výzva pre strojové učenie. V roku 2015 algoritmus AlphaGo, vytvorený DeepMind, poráža 5-0 európskeho šampióna v Go, nasledujúci rok si pripisuje skalp svetového šampióna v hre. Tentokrát bolo skóre 4-1 pre algoritmus.
DeepMind si medzi úspechy tiež pripisujú rekurentný model neurónovej siete. Ten dokáže kombinovať vzorové prispôsobenie umelej neurónovej siete s algoritmickou silou programovateľného počítača. Pokrok spoločnosti v oblasti strojového učenia sa tak zlúčil s procesmi deep learnig a reinforcemenr learningom a vzniklo veľmi pokročilé deep reinforcement learning, DRL. Tieto procesy dokážu priniesť obrovský pokrok vo vedeckých štúdiách od medicíny až po astrofyziku.
Fiancial Times v roku 2015 umiestnil Demisa Hassabisa do rebríčku TOP50 podnikateľov Európy a o rok neskôr sa stal digitálnym podnikateľov roka. Magazín Science označil AlphaGo za jeden z TOP10 vedeckych objavov roka 2016 a legendárny TIME zaradil Hassabisa do TOP100 najvplyvnejších ľudí sveta roku 2017.
V oceňovaní nezaháľa ani rodná Británia, ktorá génia v roku 2018 menuje za veliteľa Rádu britského impéria a o rok neskôr za člena Kráľovskej spoločnosti, ktorá je najstarším vedeckým združením na svete.
DeepMind v lete roku 2018 predstavuje, prostredníctvom magazínu Nature Medicine, novú technológiu, skener OCT. Optická koherenčná tomografia sa používa na detekciu porúch sietnice, vrátane makulárnej degenerácie a slepoty súvisiacej s diabetom. Štúdia preukázala, že umelá inteligencia DeepMind doáže analyzovať OCT s presnosťou 94 %, čo je výrazne viac, ako je úspešnosť ľudských expertov.
Medzi ďalšie projekty DeepMind, spoločnosti Demisa Hassabisa, patrí pripravovaný projekt v spolupráci s britskou Národnou zdravotníckou službou. Ide o aplikáciu, ktorá by mala pacientov upozorniť na hrozbu poškodenia obličiek.
Zdroj