Supermanov pamäťový kryštáľ a mnohé ďalšie obdoby úschovy dát s využitím skla, sú fanúšikom sci-fi už desaťročia dobre známe. V rovine reality sa o skutočnom pokroku v tomto smere hovorí od roku 2016, kedy Microsoft spustil Project Silica.
Vývoj dlhodobej úschovy dát v sklenených doskách na báze oxidu kremičitého pokračuje. Najnovšie nám Microsoft ponúka pohľad do archívu budúcnosti, v ktorom budú pracovať roboti.
Dlhodobá úschova dát na bežne používaných médiách, ako sú pevné disky, SDD či magnetické pásky, má viacero problémov. Jedným z hlavných je najmä ich obmedzená fyzická životnosť. Magnetické disky a pásky sa časom opotrebúvajú a časom strácajú svoje magnetické vlastnosti. SSD disky excelujú v rýchlosti, avšak stavané sú zvyčajne iba na 5-10 rokov. Dôležité dáta sú tak pravidelne obnovované a migrované, čo nie je ideálne riešenie z hľadiska nákladov, ani ekológie.
Potenciálne riešenie vidí Microsoft vo využití sklenených dosiek na báze oxidu kremičitého, ktoré vyvíja už od roku 2016 pod názvom Project Silica. Dosky o veľkosti 75 x 75 milimetrov s hrúbkou iba 2 milimetre, dokážu podľa spoločnosti uchovať dáta až po dobu 10 000 rokov bez potreby o opätovné prepisovanie dát či akúkoľvek starostlivosť o takéto médium.
Microsoft dáta do sklenenej dosky zapisuje pomocou femtosekundového lasera, ktorý doň vpisuje voxely (3D pixely). Po tom, čo sú dáta týmto spôsobom „do skla“ zapísané, už dosku nie je potrebné ďalej nijakým spôsobom elektricky napájať, aby sa dáta nestratili. Na jednu dosku sa pritom zmestí niekoľko terabajtov dát – zhruba 3 500 celovečerných filmov alebo 1,75 milióna piesní.
Ant Rowstron, inžinier spoločnosti MicrosoftPísmo sme začali používať iba pred 5 000 rokmi. Ak sa zamyslíme nad tým, čo to znamená uchovávať údaje na 10 000 rokov, je to neuveriteľne dlhý čas.
Účelom Project Silica nie je vyvinúť médium, ktoré by sme využívali priamo v spotrebiteľských zariadeniach. Sklenené dosky sú určené skôr na dlhodobú archiváciu dát, ku ktorým sa nie je potrebné vracať, až kým to nie je nevyhnutné (ostatné kópie sa stratia, poškodia). Na spätné prečítanie takýchto dát je totiž potrebný počítačom riadený mikroskop a dekodér.
Ak by dáta bolo predsa len potrebné prečítať, archivačný systém prebudí robotických archivárov, ktorí sa dokážu vyšplhať na potrebnú poličku a dosku odniesť do čítačky.
Skladovanie dát v skle podľa odborníkov potrebuje ešte 3-4 ďalšie vývojové štádiá, než ho bude možné využiť aj komerčne. Microsoft však už teraz nadviazal spoluprácu so spoločnosťou Elire za účelom využitia sklenených tabúľ pre jej globálny hudobný trezor v Svalbarde v Nórsku. Takto uschované piesne, od klasických opier až po moderné hity, budú ochránené voči elektromagnetickým impulzom, extrémnym teplotám i degradácii.