Pozrite si
Dánska premiérka Mette Frederiksenová v ambicióznom novoročnom prejave uviedla, že chce, aby bolo lietanie v krajine „zelené“. Faktom je, že veľké lietadlá patria do „prvej ligy“ masívnych znečisťovateľov ovzdušia a kondenzačnými stopami (nemusia to byť ani tzv. chemtrails) prispievajú dokonca k ovplyvňovaniu počasia.
Namiesto technologického prevratu by však bolo možno účinnejšie siahnuť v prvom slede na administratívne nezmysly, ktoré nútia v čase karanténnych opatrení aerolinky lietať s prázdnymi „lietadlami duchov“.
Dánsko sa však zaviazalo, že do roku 2030 budú domáce lety bez fosílnych palív. Tu prichádza na rad parafráza, pripisovaná istému slovenskému expremiérovi: „Nikto vám nedokáže splniť to, čo vám ja dokážem sľúbiť“. Nie je totiž jasné, ako chcú tento záväzok Dáni dosiahnuť.
Už dnes síce existujú elektrické lietadlá, čerpajúce energiu z batérií, ale ide kompletne o malé a najmenšie stroje, navyše bez hromadnej sériovej výroby.
Dánsky záväzok je však tvrdý: Do roku 2025 musia mať Dáni možnosť “zelených“ letov na domácich linkách a najneskôr do roku 2030 musia byť schopní lietať na vnútroštátnej úrovni úplne ekologicky.
Vodík, či biopalivá? Obe možnosti sú rizikové
Tak ako Dánsko, aj Francúzsko a Švédsko majú ambície „lietať bez fosílií“. Keďže energetická hustota súčasných Li-ion batérií nie je pre veľkokapacitné stroje dostatočná, krajiny sa spoliehajú na vodík, hoci Dánsko takúto orientáciu priamo nedeklarovalo.
Vodík v kombinácii s palivovými článkami by skutočne mohol byť vhodnou bezuhlíkovou alternatívou pohonu nielen pre lietadlá, ale aj pre vlaky, lode, autobusy, kamióny a stavebné a poľnohospodárske stroje.
Lietadlá s vodíkovým pohonom vyvíja aj Airbus. Zlou správou však je, že firma podľa generálneho riaditeľa Airbusu Guillauma Fauryho avizuje dostupnosť vodíkových strojov až v roku 2035. Dánsky deadline v roku 2030 teda vodíkové lietadlá od Airbusu nevyriešia.
S ekologickou čistotou vodíka pritom môže byť takisto problém, pokiaľ by sa v lietadlách používal „špinavý“ „modrý“, alebo „hnedý“ vodík.
Situáciu by dovtedy mohli zachrániť „uhlíkovo neutrálne“ lietadlá so spaľovacím pohonom na biopalivo, prípadne syntetické palivo. Nepríjemné je, že s uhlíkovou neutralitou a ekologickou prijateľnosťou to u nich zďaleka nie je jednoznačné.
Kým biopalivá z poľnohospodárskych plodín predstavujú veľkú záťaž pre životné prostredie (kvôli rozľahlým monokultúram, chemizácii pôdy a pod.) aj pre ekonomiku (dotácie), syntetické palivá sú ekonomický a v podstate aj ekologický nonsens. Napriek tomu Airbus pracuje na možnosti, aby jeho lietadlá jazdili na 100%-né biopalivo.
Airbus minulý rok v októbri dokončil svoj prvý stroj A319neo na 100% udržateľné letecké palivo (sustainable aviation fuel, SAF).
Francúzska vláda medzitým odhalila plány, ktoré môžu prispieť k zefektívneniu leteckej dopravy, bez potreby technických inovácií. Chystá úplný zákaz vnútroštátnych letov, ak by rovnakú cestu bolo možné absolvovať po železnici za menej ako 2,5 hodiny. Vlaky mimo elektrifikovaných tratí pritom budú jazdiť práve na vodík. Pri rýchlosti francúzskych železníc sa pritom jedná o iné vzdialenosti, ako sú za 2,5 hodiny dosiahnuteľné „rýchlikom“ na Slovensku.
Zdroj