Pôvodne sa celý Vesmír z pohľadu chémie skladal len z vodíka, alebo z jadier vodíka, teda protónov, v zmesi s ďalšími elementárnymi časticami. Aj dnes je vodík najrozšírenejším prvkom Vesmíru. V bežných hviezdach vzniká počas jadrovej fúzie z vodíka hélium a v ďalších fázach, keď hviezda chladne a zmršťuje sa, štartujú ďalšie jadrové fúzie. Takto vznikajú aj ťažšie prvky, až po železo. Kde sa však vzali prvky, ktoré sú ešte ťažšie, vrátane zlata, platiny, uránu atď? Nuž, tie sú dedičstvom po výbuchoch supernov a ďalších podobných kataklizmách, o ktorých dnes ani netušíme. Takto vznikol materiál, z ktorého sa skladajú planéty a čiastočne aj my sami.
Nuget rýdzej platiny veľkosti 1,5×1 cm z ložiska Omutninskaja, Syserť, Rusko. Foto: Jirásek, J., Vavro, M.: Nerostné suroviny a jejich využití.
Sú asteroidy dedičstvom Bohov?
Keďže ťažké kovy sa v žeravej hmote prvotných planét usadzujú blízko ťažiska (klesajú „na dno“), takéto planéty majú kovové jadro a kamenný plášť z relatívne ľahkých prvkov ako hliník, kremík a pod. Tak ako Zem. Niektoré planéty, napr. Mesiac, alebo Merkúr, kovové jadro s prevahou železa nemajú a chýba im preto aj magnetické pole. Možno sú pozostatkami kamenného obalu väčších planét, z ktorých vznikli po rozpade následkom zrážky. Takto vznikli pravdepodobne aj asteroidy (aj keď teória nie je v tomto prípade jednoznačná). Mystici dokonca tvrdia, že medzi Marsom a Jupiterom existovala ešte relatívne nedávno planéta Faeton, odkiaľ prišli na Zem (podľa Sumerov) Annunakovia a stvorili tu ľudskú civilizáciu. Nech je ako chce, žiadny Faeton medzi Marsom a Jupiterom neexistuje, zato tam lieta nespočetné množstvo veľkých, ale najmä malých asteroidov.
Tip: Nad asteroidmi svitá
El Dorado vo Vesmíre
Niektoré z nich dokonca z času na čas pretnú aj obežnú dráhu Zeme, z čoho vyplýva, že potenciálne môže dôjsť k vzájomnej kolízii. To by nebola príjemná skúsenosť, no našťastie k takému čomusi v najbližších desaťročiach nedôjde. Teóriu o pôvode asteroidov z rozpadnutej planéty by mohlo podporovať aj ich zloženie, ktoré je rôznorodé. Existujú kamenné asteroidy, ďalšou kategóriou sú kamenno-uhlíkové a poslednou a zároveň najzaujímavejšou sú kovové asteroidy. Väčšinou ide o železné balvany, ale vyskytujú sa údajne aj kúsky s vysokým obsahom vzácnych kovov. A práve tie sa majú stať cieľom vesmírnych prospektorov a baníkov.
Rozloženie asteroidov v Slnečnej sústave. Najhustejšie pásmo leží medzi Marsom a Jupiterom, ale nájdu sa aj bližšie pri Zemi. Obr.: NASA/JPL
Už pred rokom sa objavili senzačné správy o súkromnej spoločnosti Planetary Resources, ktorá hodlá zarobiť na ťažbe platiny a iných kovov z asteroidov. Odvtedy veľký posun k realizácii projektu nenastal, hoci sa k projektu hlásia viaceré slávne mená z biznisu aj showbiznisu. V článku Liekom na recesiu má byť kozmický biznis som vyjadril dosť veľký skepticizmus nad myšlienkou ťažby nerastov vo Vesmíre pre potreby obyvateľov Zeme. A zopakujem to znovu – pri dnešnom stave technológií a dopravných prostriedkov pre vesmírne lety ide o projekt na hranici utópie a rozhodne za hranicami rentability.
Nemyslite si, že by som nebol rád, keby sme dokázali lietať na iné planéty ako letnú dovolenku a ak by bolo treba, tak aj dopravovať milióny ton nákladov oboma smermi, ale vidím, že toto je beh na veľmi dlhé trate. Ak teda niekto vyhlasuje, že ide urobiť z „platinovej horúčky“ na asteroidoch dobrý obchod, je to chimérické vyhlásenie. Mohlo by ísť dokonca o pyramídovú hru, pretože projekt nemôže reálne prinášať výsledky, nehovoriac o zisku, ešte dlhé roky. Je pritom jedno, ako jeho autori popúšťajú uzdu fantázii – či mienia na asteroide ťažiť rudu, vyrábať čistý kov, alebo rovno plánujú asteroid pritiahnuť na obežnú dráhu Zeme, Mesiaca a pod. Ako pokus o vtip to beriem, inak nie. Nepresvedčí ma ani ďalší ambiciózny hráč, ktorý sa na tomto poli aktuálne objavil. ( Už druhá firma? To predsa nemôže byť náhoda!)
Spoločnosť Deep Space Industries chce podobne ako Planetary Resources ťažiť drahé kovy z asteroidov, informoval server Mashable.. Pripomeňme si v tejto súvislosti takú maličkosť, že spiatočná misia k asteroidu (nehovoriac o prípadnej ťažbe) bude trvať niekoľko rokov. O dva roky chce Deep Space Industries pomocou vesmírnych sond začať hľadať vhodný asteroid (opäť úloha na pár rokov). V roku 2015 vypustí minisondu FireFlies s hmotnosťou 25 kg a v roku 2016 sondu DragonFlies (s hmotnosťou 32 kg), ktorá má priniesť na Zem vzorky z asteroidu. Misia má trvať dva až štyri roky, takže v optimálnom prípade môže byť cieľ zameraný koncom dekády. Až následne sa pripraví komerčný let, ale ani ten nebude mať úspech zaistený.
Koncept 3D tlačiarne MicroGravity Foundry. Obr: Deep Space Industries
Koľko platiny bude musieť obsahovať hornina, ktorú prvá nákladná loď privezie, aby aspoň zaplatila náklady na dopravu a úvodný výskum? Ono je to pritom v baníctve taká lotéria – občas narazíte na zlatú žilu, ale väčšinou dolujete hlušinu. Ak sa teda nepodarí nájsť vo vesmíre čistý lietajúci gigantický nuget, bude to strastiplný biznis. Mimochodom podľa Dohody OSN o Vesmíre z roku 1967 si žiadna krajina nemôže nárokovať vlastníctvo vesmírnych telies. Ak by teda niekto objavil v blízkosti Zeme naozajstný poklad, mohol by prísť do kolízie s niektorou z kozmických mocností.
Ku cti Deep Space Industries slúži zámer získavať z asteroidov aj iné kovy a materiály a z prípadnej vody produkovať vodík a kyslík priamo vo vesmíre. Pomocou špeciálne mikrogravitačnej 3D tlačiarne s názvom MicroGravity Foundry chce firma zo získaných kovov tlačiť a konštruovať satelity priamo na obežnej dráhe Zeme. To už je komplex technológií, ktorý je výzvou sám o sebe. S ťažbou na asteroidoch by chcela Deep Space začať do desiatich rokov.
Umelecká vízia príletu ťažobných sond k asteroidu. Obr: Deep Space Industries
Hra so zápalkami
Záverom sa pozastavme nad filozofiou, ktorá nám už „pomohla“ zdevastovať rozsiahle územia Zeme a teraz ju chceme exportovať do Vesmíru. Mnohí sa tvárime, že akékoľvek prírodné bohatstvo je tu len na to, aby sa ho zmocnil ten kto skôr príde, alebo je šikovnejší, alebo, v najhoršom prípade, mocnejší. Ono je to ale inak. Príroda, a Vesmír je jej širšou množinou, tu nie je na to, aby sme ju využili, vyťažili, zdevastovali a presunuli sa o kúsok ďalej. Jej súčasťou sme totiž aj my sami. Na škodlivosti tohto prístupu sa nič nezmení, ani keď sa začneme hrať na piesočku inej planéty. Ak sme dnes dostatočne hlúpi na to, aby sme v pokoji dokázali píliť konár, na ktorom sedíme, otráviť vzduch, vodu, aj potraviny, ktoré potrebujeme k životu, nemyslím si, že sme zrelí na zmysluplné využívanie zdrojov za hranicami zemskej atmosféry. Isteže, časom azda zmúdrieme a pochopíme súvislosti, len neviem či je desaťročie dostatočná doba na štúdium.
Tip: Vedci majú „vesmírny recept“ proti globálnemu otepľovaniu