Pozrite si
Čínsky mesačný rover Yutu-2 operujúci na odvrátenej strane Mesiaca je momentálne lunárnym rekordérom. Yutu-2 (v preklade Nefritový králik 2) je súčasťou misie sondy Chang’e 4. Po sovietskych Lunochodoch a astronautoch z amerického projektu Apollo ide o vyslanca len 3. krajiny na našom prirodzenom satelite.
V apríli 2019 zlyhal pokus o pristátie izraelskej sondy Beresheet spoločnosti SpaceIL a rovnako dopadla aj sonda Vikram indickej vesmírnej agentúry ISRO, ktorá mala vlani v septembri vysadiť na Mesiaci rover Pragyan. Obe krajiny sa však nevzdávajú a pripravujú nové misie.
Medzitým vstupuje do hry ďalší z finalistov súťaže Google Lunar X Prize (jedným z nich bola SpaceIL), japonská spoločnosť ispace.
Tá podľa pôvodných plánov chcela pristáť na Mesiaci už v roku 2021, teraz však upresnila, že svoj zámer so sondou Hakuto-Reboot (Hakuto-R) zrealizuje až v roku 2022. Ak sa to podarí, na Mesiaci pribudne ďalší „králik“. Hakuto totiž znamená v japončine „biely králik“, čo bolo pôvodne označenie súťažného tímu ispace na súťaži Google Lunar X-Prize.
Ročné zdržanie oproti pôvodnému termínu spôsobili nešpecifikované technické problémy. Pristávací modul Hakuto-R by mal do vesmíru dopraviť nosič Falcon 9 od SpaceX. Sonda ispace veľkosti automobilu bude mať hmotnosť asi 340 kilogramov a bude mať menšiu zásobu paliva.
Umožní to voľba dlhej trasy, keď cesta na Mesiac potrvá až tri mesiace. Pre porovnanie, lety v rámci programu Apollo umožňovali cestu na Mesiac za tri dni.
Hakuto-R má byť len začiatok úsilia japonských súkromníkov na Mesiaci. Už v roku 2023 by chceli na Mesiaci vysadiť v rámci ďalšej misie aj rover, no spoločnosť ispace má s mesačným výskumom ešte ambicióznejšie plány.
https://www.youtube.com/watch?v=orqSLiYe854
Dúfa, že dokáže využiť lunárny vodný ľad na podporu budúcich mesačných osadníkov a na výrobu raketového paliva. Takto získaný vodík a kyslík by mohol slúžiť na tankovanie kozmických lodí pred štartom k vzdialeným cieľom v slnečnej sústave.
Súkromníci z ispace očakávajú, možno trochu optimisticky, že do roku 2040 bude na Mesiaci možno až 1 000 vedcov a kozmonautov, pričom ročne môže nášho sprievodcu navštíviť 10 000 ľudí zo Zeme.
Nuž, v čase, keď nám robí starosti pristáť na Mesiaci s malým landerom a mesačná orbitálna stanica Gateway vzniká stále hlavne na pracoviskách vývojárov, by sme považovali za triezvejší odhad, ak na týchto číslach preškrtneme dve nuly. Aj to by však bola kozmonautika úplne inej úrovne, než na akú sme boli zvyknutí. Dúfajme, že čoraz väčšie zastúpenie súkromných firiem vo vesmírnom výskume, zmení tento sen na realitu.
Zdroj