Kategória SUV si stále drží svoje prvenstvo v rámci predajnosti. Výber je naozaj obrovský a ich dostupnosť je lepšia ako kedykoľvek predtým.
Aj napriek tomu, že veľa vodičov ich berie ako symbol istého statusu, jedným z najpredávanejších modelov tejto kategórie je práve dostupná Dacia Duster.
Tá prišla na trh v roku 2010 a z „pochybného rumúnskeho auta“ sa v priebehu rokov stala obľúbená voľba mnohých motoristov. Nová identita, s ktorou prišla tento rok jej po každej stránke prospela a pozitívne recenzie na ňu sa sypú z každej strany. Po týždni testovania môžem povedať, že som konečne zistil prečo.
Povedzme si na rovinu, Dacia Duster je kus pekného auta. Nie je najkrajšie vo svojej kategórií, no určite sa zaň nemusíte v žiadnom prípade ani trochu hanbiť. Nová identita, prináša moderný vietor do plachiet rumunskej značky. Nové logo „DC“ vyzerá spolu s prepracovaným predným nárazníkom na Dusteri naozaj dobre.
Veľmi dobre za mňa vyzerá aj predný a zadný svetelný podpis. Nie je príliš prekomplikovaný ale jasne oddeľuje Daciu od ostatných áut. Z bočného profilu chcem vypichnúť 17″ disky kolies TEGRAN, ktoré Dusteru sedia tak, že iné si na ňom ani neviem predstaviť. Na poriadnom SUV tiež nemôžu chýbať strešné lyžiny a na týchto konkrétnych nemôže chýbať označenie Duster. Zo zadnej strany ma mrzí jedine prítomnosť veľmi jednoducho pôsobiacej koncovky výfuku. Hodil by sa mi tam skôr nejaký chróm, ktorý by kontroval farbe karosérie.
Samotná zelená Dusty farba je potom sedí Dusteru ako uliata aj keď pôsobí trochu vojensky. Duster je však známy tým, že sa nebojí terénu a takáto drsnejšia farba to o ňom prezrádza už na prvý pohľad. Veľmi ma potešila prítomnosť bezkľúčového odomykania, ktorá funguje na báze priblíženia. Tento spôsob mi príde komfortnejší ako vloženie ruky do kľučky pri odomknutí a priložení pri uzamknutí. Jednoducho vždy keď som k autu prišiel vedel som, že je odomknuté. Paráda.
Dostávame sa do interiéru, ktorý po predstavení novej identity taktiež prešiel miernou dizajnovou zmenou. Po tom ako som týždeň pred Dusterom testoval Mercedes-Benz triedy C, vyzeral tento interiér ako z minulého storočia. Avšak verte či nie, mňa to úprimne potešilo.
Pri C-éčku som sa totiž sťažoval na príliš „pretechnologizovaný“ interiér, v ktorom som musel často hľadať veci dlhšie ako som chcel. V Dusteri som sadol a presne som vedel kde čo je, a čo ktoré tlačidlo robí. A to si myslím, že je jedna z vecí, ktorú by vám ponúknuť auto v akejkoľvek cenovej kategórii.
Poďme ale po poriadku. Volant v Dusteri je zatiaľ asi ten najjednoduchší aký som kedy v aute videl (s výnimkou Renaultu Twizzy aj keď si nie som istý či sa dá Twizzy považovať za auto). Nemá vyhrievanie, jeho kvalita je jemne povedané dostačujúca a napriek tomu, že nami testovaný kus bol v plnej výbave, mal na sebe množstvo prázdnych tlačidiel.
Na ľavej strane je ovládanie tempomatu a na pravej strane by som teda očakával ovládanie multimédií ako prepínanie skladieb, zmenu hlasitosti a podobne. Namiesto toho sú tam dve šípky na prepínanie zobrazenia displeja v strede budíkov, tlačidlo na hlasové ovládanie v prípade, že máte pripojený Apple CarPlay alebo Android Auto a potom niekoľko úplne prázdnych plôch.
Rozumiem prečo tomu tak je ale aj tak si myslím, že sa mohlo nájsť lepšie riešenie. Na modernizáciu nadväzuje aspoň to, že logo „Dacia“ bolo vymenené za nápis „Dacia“. Pekný detail.
Sedačky sú kompletne textilné a svojim tvarovaním a dizajnom nejako extra nevynikajú. Sú však dosť pohodlné aj na dlhších cestách a to je podstatné. Jediné čo mi vadilo bolo, že spodný sedák nie úplne dobre podporoval zadné stehná ale to bol možno len môj subjektívny problém. Ešte predtým ako prejdem k prístrojovému panelu musím vyjadriť nespokojnosť k stredovej opierke.
Tá je síce pozdĺžne nastaviteľná no pri mojom posede som mal lakeť vždy na jej samom kraji. Navyše sa nedá nastaviť výškovo a tak nemohol mať o ňu komfortne opretú ruku počas toho ako som držal volant. Jej mäkkosť a hĺbka taktiež nepatria medzi tie najlepšie čiže, nad opierkou by sa bolo treba ešte zamyslieť.
Analógové budíky som v aute nevidel už nejakú tú dobu. Z môjho pohľadu je to však lepšie ako by malo ísť o príliš prekomplikovaný digitálny prístrojový panel s miliónom animácií, na ktorý by ste sa počas šoférovania sústredili viac ako an samostnú cestu pred vami. Navyše aj medzi týmito klasickými budíkmi sa nachádza malý digitálny displej, ktorý vám môže oznamovať vašu aktuálnu rýchlosť, teplotu motora, spotrebu a podobne.
Dostávame sa ale k hlavnému displeju infotainmentu. Ten má 8″ a podobne ako celé auto je skromný a veľmi jednoduchý na používanie. Jeho grafika je pomerne tmavá a nevýrazná no reakcie sú rýchle a celé menu je spravené veľmi intuitívne. K dispozícii je aj vstavaná navigácia, ktorú by som na vašom mieste vôbec nepoužíval, nakoľko Google Maps, Apple Maps, Waze či akákoľvek iné služby budú oveľa lepšou alternatívou.
Čo ma však prekvapilo, bola absencia senzoru pre automatickú zmenu jasu. Rozumiem tomu, že ide o dostupné auto no za tých pár eur naviac by to určite stálo. Nečakajte tu potom ani žiadne ambientné podsvietenie či podložku na bezdrôtové nabíjanie. Toto auto je totiž striktne funkčné a navyše, čo nemá, to sa aspoň nepokazí.
Pod kapotou nami testovanej verzie bola motorizácia, ktorá pravdepodobne nebude na Slovensku úplne najpopulárnejšia. Konkrétne išlo o benzínovú 1,3 s výkonom 150 koní, predným náhonom a 6-stupňovou automatickou prevodovkou.
Na prvý pohľad o ide celkom prívetivé parametre. Na moje prekvapenie malo auto veľmi príjemnú dynamiku a zároveň do miest s častými zápchami ako je Bratislava je automat ideálny. Teda aspoň som si to myslel. Už dlho som totiž nemal na test auto, pri ktorom som si povedal, že namiesto automatu by som v ňom mal radšej manuál.
Automat EDC, ktorý je tu použitý nie je najhorší ale má svoje dosť veľké nedostatky. Prvým je neplynulá jazda. Nech som sa snažil s plynom narábať ako som chcel vždy sa dostavilo mierne cukanie pri zrýchlovaní alebo pohýnaní. Modernejšie prevodovky, ktorými dnešné autá disponujú tento neduh už takmer úplne eliminovali no Dacia sa očividne snažila ušetriť a dala do Dusteru staršiu generáciu EDC-čky.
Druhá vec je samotné radenie. Prevodovka veľmi často až príliš podtáča motor a kvôli absencii pádiel pod volantom to ani nebolo možné nejakým spôsobom ovplyvniť. Na prevodovke je samozrejme samostatný manuálny režim no ten sa mi nechcelo voliť zakaždým keď som potreboval zaradiť o jeden stupeň nižšie.
Úprimne som tiež čakal, že vďaka automatu bude aj spotreba na dobre úrovni. Po týždni som však mal priemer 8 l/100km čo nie je na „ekonomické SUV“ najlepšia hodnota. Všetko toto by som však dokázal odpustiť, keby nebolo toho hluku v kabíne. Neviem či to bolo len chybou mojho kusu ale či som išiel po dobrej alebo zlej ceste auto do interiéru prepúšťalo naozaj veľkú dávku hluku.
S pribúdajúcou rýchlosťou sa samozrejme násobil a pri 130 km/h už bol naozaj nepríjemný. Keď som po približne 2 hodinovej ceste, z ktorej veľkú časť tvorili diaľnice vystúpil z auta, bol som doslova ohučaný. Na internete som však nenašiel, že by sa niekto na niečo podobné sťažoval a preto si myslím, že išlo o chybu nami testovaného kusu. Minimálne v to dúfam.
Podľa vyššie napísaných riadkov by sa teda mohlo zdať, že text a nadpis spolu úplne nesúvisia. Opak je však pravdou. Duster je podľa mňa naozaj veľmi podarené auto. Ponúka úplne všetko čo potrebujete a nič naviac. Navyše toto všetko balí do pekného obalu a celé to uzatvára príjemnou cenovkou na úrovni 22 000 €.
Aj napriek vyššiemu akustickému hluku a minimu technológií som si toto rumunské SUV obľúbil. Podobne ako milióny ľudí, ktorí mu už dali šancu a neľutujú to.