Marťanský rover Curiosity našiel na svojej misii okruhliaky, aké dokáže zaobliť len tečúca voda. Vedci dokonca podľa ich veľkosti, tvaru a rozmiestnenia odhadujú na hĺbku a rýchlosť riečky, ktorá ich pravdepodobne vytvorila.
Veľkosť a tvar kameňov svedčia o tom, že ich priplavil práve prúd vody a nie vetra. Na základe štrku vedci zistili, že voda v potoku tiekla rýchlosťou približne 0,9 metrov za sekundu a hlboký bol približne po členky. NASA pripomína, že ide o prvý objav daného typu, aj keď náznaky vody, resp. vlhkosti sa už objavili aj na snímkach predchádzajúcich marsovských sond. Nikdy to však nebolo o stopách po tečúcej vode. Naplavenina, ktorú objavil robot Curiosity sa nachádza medzi severným okrajom krátera Gale a úpätím vrcholu Mount Sharp. O existencii riečišť a naplavenín mnohé napovedali už satelitné snímky tejto oblasti.
Zábery riečneho štrku na Marse a pre porovnanie podobné naplaveniny na Zemi
Rebecca Williamsová, ktorá sa podieľa na interpretácii snímok a ďalších informácií z Curiosity, hovorí, že podľa tvaru a veľkosti okruhliakov nachádzajúcich sa v zlepenci je možné usudzovať o pôvode ich obrúsenia. Kamienky majú veľkosť od golfovej loptičky po zrnká obilia. Pri unášaní museli uraziť pomerne dlhú cestu, nemohol to byť teda vietor, čo ich vyformoval. V ďalšej etape by mohla sonda pomocou svojej chemicko-analytickej výbavy urobiť rozbor zloženia ílov a sulfátov tvoriacich súčasť zlepenca a objaviť prípadné stopy uhlíkatých zlúčenín, ak sa tam nachádzajú.
V prípade pozitívneho nálezu by to mohlo nasvedčovať na existenciu minimálne mikrobiologických organizmov v minulosti. Životaschopné baktérie, či iné mikroorganizmy by reálne mohli existovať na povrchu, alebo pod povrchom Marsu dodnes. Niektoré indície naznačujú, že metán vyskytujúci sa v riedkej atmosfére Marsu by nemusel byť (len) vulkanického pôvodu.
Aby sme však výskum Marsu neredukovali len na Curiosity, spomeňme, že tak Američania, ako aj Rusi v spolupráci s EÚ intenzívne pripravujú misiu, ktorá by mala dopraviť na Zem vzorky pôdy z Marsu. Jej preskúmanie v dobre vybavených vedeckých laboratóriách by odhalilo mnoho otáznikov, na ktoré dnes chýbajú odpovede. Podľa odhadov by sa mali vzorky marsovskej horniny objaviť na Zemi niekedy po roku 2020. Rusi budúcu misiu nazvali Mars grunt. Vedci plánujú priviezť na Zem najmenej 200 gramov pôdy z Marsu. V tomto smere medzi NASA a tandemom ROSKOZMOS a ESA možno vznikne zdravá rivalita o prvenstvo, ktorá bude stimulátorom kozmického výskumu tak, ako tomu bolo v 70-tych a 80-tych rokoch minulého storočia.
Foto: NASA