Na Marse existuje atmosféra, teploty na rovníku dosahujú cez deň príjemné hodnoty a pravdepodobne tam dodnes existuje aj voda, hoci na rieky a moria môžeme zabudnúť. Kvôli možnej existencii života – dnes, či aspoň v minulosti – je Mars atraktívnym cieľom vesmírneho výskumu. Aj preto k nemu už smerovalo niekoľko kozmických sond vyslaných NASA aj ruskou, resp. sovietskou kozmickou agentúrou.
Miesto pristátia Curiosity v kráteri Gale (žltý bod). Prevýšenie medzi miestom pristátia a vrcholom štítu je päť kilometrov. Curiosity by mala vyliezť až na vrchol a stane sa tak prvým „mimozemských horolezcom“.
Keďže vedcov fascinuje nielen možná prítomnosť mimozemského života, ale aj samotnej vody, výskum marsovského povrchu je mimoriadne dôležitý. Let na Mars s ľudskou posádkou totiž počíta s niekoľko mesačným pobytom kozmonautov na planéte, ktorý si vynúti čakanie na vhodné odletové okno pre štart k Zemi. A pri vzdialenosti desiatok až stoviek miliónov kilometrov medzi Zemou a Marsom (podľa konštelácie) je nad naše súčasné možnosti dopravovať veľké množstvá materiálu potrebného na prežitie. Z vody by si expedícia navyše mohla vyrábať aj kyslík potrebný na dýchanie, lebo marsovská atmosféra je tvorená takmer výlučne z oxidu uhličitého. A možno ani tzv. terraformácia nie je len otázkou sci-fi. Premena Marsu na planétu vhodnú pre život pozemšťanov by síce trvala zrejme mnoho tisícročí, ale je dobré mať zadné dvierka ak nám bude na Zemi pritesno.
Najväčší v histórii
V histórii výskumu Marsu zaznamenali vedci 6. augusta 2012 významný medzník, keď na jeho povrchu úspešne pristála sonda Curiosity. Ide zatiaľ o najťažšie a najsofistikovanejšie pojazdné laboratórium vyslané ľudstvom, ktoré bude operovať nielen na Marse, ale vo Vesmíre vôbec. Prehľad pojazdných kozmických robotov nájdete v tomto článku. S hmotnosťou vyše 900 kg pripomína tento šesť kolesový marsochod skôr malý osobný automobil. Na palube nesie celú alchymistickú dielňu na vykonávanie chemickej a spektrálnej analýzy vzoriek. Pre porovnanie, prvý pojazdný marsovský robot Sojourner, ktorý priviezla na povrch sonda Pathfinder 4.7.1997, a ktorý úspešne splnil svoju misiu, mal hmotnosť len 10,6 kg.
Vedci obklopení marsovskými rovermi troch generácií: malý vozík v popredí je Sojourner, vľavo robot identický so sondami Spirit a Opportunity, vpravo Curiosity.
Keďže vďaka veľkej hmotnosti použila NASA unikátny pristávací manéver pomocou padáka, reaktívnych motorov a akéhosi žeriavu s raketovým pohonom, ktorý v poslednej fáze Curiosity spustil na povrch na lanách, aby následne sám odletel mimo dosah robota, v riadiacom centre panovala pochopiteľná nervozita. Pristátie si dopredu vyslúžilo pomenovanie „7 minút hrôzy“. Vďaka vzdialenosti totiž cesta rádiového signálu tam a späť trvala 14 minút, preto nebolo možné pristátie riadiť zo Zeme, ba ani online monitorovať. Všetko teda prebehlo automaticky a našťastie úspešne. Krátko po pristátí Curiosity vyslala na Zem prvý záber Marsu so svojim vlastným tieňom.
Jeden z prvých záberov Curiosity tieň sondy na povrchu Marsu.
Laboratórium na hľadanie pokladu
Hlavná snímacia hlava sondy je vybavená laserom na spektroskopiu hornín, sonda ale dokáže robotickou rukou zbierať vzorky, analyzovať ich a údaje priebežne vysielať do riadiaceho strediska. Má aj kameru s vysokým rozlíšením na monitorovanie okolia.
Vedecká výbava Curiosity:
Mastcam – Mast Camera instrument.
ChemCam – Chemistry and Camera instrument.
RAD – Radiation Assessment Detector instrument.
CheMin – Chemistry and Mineralogy instrument.
SAM – Sample Analysis at Mars instrument.
DAN – Dynamic Albedo of Neutrons instrument.
MARDI – Mars Descent Imager instrument.
MAHLI – Mars Hand Lens Imager instrument.
APXS – Alpha Particle X-ray Spectrometer instrument.
REMS – Rover Environmental Monitoring Station.
Cieľom misie naplánovanej na dva roky je hľadanie vody, stôp po živote a prieskum terénu v rámci ktorého by mal marsochod vyliezť na 5 km vysoký centrálny štít v kráteri Gale. Pohybovať sa má rýchlosťou 90 metrov za hodinu a aj keď si dokáže poradiť až s metrovými prekážkami, výstup asi potrvá mnoho dní.
Radosť v riadiacom centre po úspešnom pristátí sondy
Informácie, ako to má v posledných rokoch vo zvyku, bude NASA uverejňovať na špeciálnej stránke, venovanej kozmickému laboratóriu Curiosity. Je to síce pekné public relation, ale popularizácia kozmického výskumu je nevyhnutnou záležitosťou, aby verejnosť bola ochotná akceptovať vysoké sumy, ktoré do neho smerujú zo štátneho rozpočtu. Projekt Curiosity by mal stáť spolu asi 2,5 miliardy dolárov, takže jeho prípadný krach by bol veľmi nepríjemnou epizódou. Našťastie zatiaľ všetko prebieha úspešne. Ruský projekt Phobos-Grunt so sondou mieriacou k marsovskému mesiacu Phobos toľko šťastia nemal. Pravdepodobne vplyvom slnečnej búrky po silnej erupcii sonda krátko po štarte havarovala.
Fázy pristávanie robotickej sondy Curiosity – namiesto airbagov raketový žeriav.
Foto: NASA