Čo všetko dokáže fotoaparát 200-eurového smartfónu Redmi? Zistili sme to za vás

Fotoaparát je jedným z najdôležitejších parametrov, na základe ktorých si používatelia vyberajú nový smartfón. Častokrát však hlavnú úlohu hrá aj rozpočet. My sme sa pozreli na to, čo dokáže smartfón za 200 eur po fotografickej stránke.

Pre náš test fotoaparátov som si zobral smartfón Redmi Note 11, ktorého predajná cena je okolo 200 eur. Aj napriek tejto nízkej cene som bol z jeho výsledkov príjemne prekvapený.

Je dobré povedať, že aj keď na zadnej strane máte 4 snímače, tak použiteľné sú prinajlepšom dva z nich, pretože zvyšné dva sú väčšinou makro fotoaparát a senzor na rozmazanie pozadia. Výrobcovia sa v tomto riadia pravidlom: čím viac prúžkov, tým viac Adidas. Drahšie modely dokážu častokrát nahradiť dedikovaný senzor rozmazania pozadia už softvérovým riešením, veď prvým takýmto smartfónom bol Google Pixel 2 predstavený v roku 2017.

Na makro senzore by nebolo nič zlé, keby nemal len smiešne rozlíšenie 2 Mpx. V drahších modeloch sa občas stretnete už s použiteľnejším 5-megapixelovým snímačom. Vlajkové lode to riešia väčšinou tak, že ultra-širokouhlý senzor ponúka automatické zaostrovanie, čím viete dosiahnuť práve makro efektu, ale s oveľa vyšším rozlíšením.

Najväčšou záhadou je práve snímač rozostrenia pozadia. Ten by sa mal aktivovať pri režime portrét, ktorý Xiaomi už roky chybne prekladá ako režim „na výšku“. Pri snímaní tohto režimu nechýba ani regulácia rozostrenia pozadia, ale aj keď zakryjete tento senzor, tak sa nič nestane a smartfón nezobrazí žiadnu chybnú hlášku, aby ste tento senzor odkryli. Je to veľmi zvláštne, ale tento neduh som si všimol pri viacerých smartfónoch s týmto senzorom. Prečo tu tento senzor potom je, keď zjavne nemá žiadnu úlohu? To je už otázka na výrobcov.

Začnime samotnou aplikáciou. Tá je jednoduchá, prehľadná a intuitívna. V spodnej časti hľadáčika máte ovládanie objektívov, kde si viete prepnúť na ultra-širokouhlý alebo ovládať priblíženie. Pod nimi sa nachádza v strede spúšť, prepínanie medzi selfie kamerou, skratka do galérie a nad nimi jednotlivé režimy.

Úplne hore je ovládanie blesku, HDR, umelej inteligencie, ktorá niekedy len zbytočne presaturuje snímku, ovládanie filtrov a ďalšie nastavenia ako pomer strán, samospúšť, všeobecné nastavenia a nachádza sa tu aj aktivovanie makro kamery. Čakal by som to skôr dole medzi režimami.

Párkrát sa mi dokonca stalo, že pri prepnutí iného režimu aplikácia zamrzla a zobrazila sa chybová hláška, ktorá informovala o tom, že aplikácia Fotoaparát bude o 3 sekundy ukončená a potom ju môžete zapnúť znova. Najčastejšie pri aktivovaní režimu Portrét (Na výšku). Bude to však spojené s nedostatkom výkonu, pretože vtedy snímač musí analyzovať veľa premenných. Na smartfóne POCO F4 GT s rovnakým prostredím aj aplikáciou Fotoaparát sa podobné veci nediali.

Čo sa týka pomeru strán, tak tu nájdeme okrem prednastaveného pomeru 4:3 aj 16:9, čo nie všetci výrobcovia ponúkajú, ďalej 1:1 a režim „Full“, ktorý natiahne hľadáčik do presného pomeru strán smartfónu a máte taký slíž. Odporúčam fotiť buď do 4:3 alebo 16:9. Treba mať na pamäti, že formát 16:9 nie je nič iné ako výrez z pomeru 4:3.

Hlavný senzor disponuje rozlíšením 50 Mpx, kde fotoaparát skladá 4 pixely do jedného. Ako už isto viete, megapixely nie sú všetko a predsa ide o senzor nižšej triedy a netreba ho porovnávať ani s inými senzormi s rovnakým rozlíšením, ktoré nájdete v drahších modeloch.

Na danú cenovú kategóriu sú výsledné fotografie viac ako slušné. Nechýbajú detaily a aj celkom prirodzené farby. Ak ich chcete viac oživiť, zapnite si umelú inteligenciu. Slabinou senzora je ubúdajúce svetlo. Vtedy nastáva pomerne výrazný šum a rýchla strata detailov. Vtedy odporúčam zapnúť si nočný režim.

Ultra-širokouhlý snímač musím pochváliť na minimálnu deformáciu pri okrajoch. Tu je však už cítiť nižšie 8-megapixelové rozlíšenie. Je jasne vidieť, že výrobca sa skôr zameral na kvalitu fotiek z hlavného senzora. Fotografie však sú stále použiteľné, ale poznať jeho limity. Pochváliť však musím pochváliť za pomerne široké zorné pole. To sa hodí ak chcete do záberu dostať celý objekt, a tak nemusíte sa od neho príliš vzďaľovať.

Makro senzor ja kategória sama o sebe. Už som spomínal jeho nízke rozlíšenie len 2 Mpx. Ak sa s ním dokážete pohrať, tak možno sa vám podarí získať pomerne pekný snímok, ktorý ale bude vyzerať dobre len na displeji smartfónu. Akonáhle ho dáte na veľký displej, tak okamžite zbadáte slabé rozlíšenie, ktoré degraduje celú fotografiu.

Režim Pro je tu skôr len na skúšanie. Samotný senzor nie je až taký kvalitný na to, aby ste týmito nastaveniami získali nejaké diametrálne odlišné fotografie. Dá sa tu nastaviť ISO, vyváženie bielej, svetelnosť aj zaostrovanie. Na hranie je tento režim fajn, ale ak nie ste v tomto ohľade skúsení, tak vám odporúčam sa spoliehať na automatické nastavenie, ktoré je v mnohých prípadoch slušné.

V cene okolo 200 eur by ste zbytočne hľadali optický zoom. Ten majú väčšinou až vlajkové lode výrobcov a ani tam to nie je podmienkou. V tomto prípade je k dispozícii len digitálny zoom, takže nemôžete čakať vysokú kvalitu. Priamo v aplikácií môžete priblížiť až 10-násobne. Ak si pozriete naše výsledky priblíženia, tak uvidíte, že použiteľné fotografie sú maximálne do 6-násobného priblíženia. Veľmi to však závisí aj na samotnom objekte a svetelných podmienkach. Pri 8-násobnom priblížení už vidno výrazne rozostrenie a šum.

Taktiež bez optickej stabilizácie musíte mať naozaj stabilnú ruku, aby ste nemali rozostrenú fotografiu. Riešením sú rôzne stabilizátory alebo jednoduchým riešením je aj oprieť si smartfón o nejakú pevnú podložku.

Selfie kamera je na danú cenovku absolútny štandard, takže nečakajte zázraky. Mňa skôr zaujali možnosti skrášlenia. Je tu možnosť aktivácie hladkej pleti, zoštíhlenia tváre alebo aj zväčšenie si očí. Ako zábavka je to fajn, ale výslednej fotografii to skôr uškodí ako ju vylepší.

Kde je už na hlavný fotoaparát slabé svetlo, tam pomôže nočný režim. Ten má za úlohu zosvetliť celý snímok, ale aby zároveň nevyzeral. ako keby bol fotený počas dňa. Od úrovne tmy závisí aj dĺžka uzávierky, preto musíte držať smartfón naozaj stabilne, inak bude výsledná fotografia rozmazaná.

Niekedy nepomôže ani tento režim a aj pri stabilnom držaní smartfónu budete mať rozostrené miesta. Dobrou správou je, že v tomto segmente nenájdete lepšie fotiaci smartfón s nočným režimom.

Snímanie videa patrí medzi slabšie stránky tohto zariadenia aj cenovej kategórie všeobecne. Samotný procesor dovoľuje natáčanie do maximálne Full HD kvality, a to len pri 30 fps, čo sa prejaví pri samotnom výsledku. Video nie je vyslovene zlé, ale rýchlo si všimnete nižšiu kvalitu obrazu a s ubúdajúcim svetlom prichádza vysoký šum.

Absencia optickej stabilizácia má za následok to, že pri chôdzi je obraz mierne roztrasený. Pri klasickom snímaní krajiny však snímajte pomalšie, aby ste zachytili čo najviac detailov a aby bol obraz pozerateľný a čo najmenej rozostrený.

Pri videu sme vyskúšali aj automatické preostrovanie počas záznamu, ktoré funguje prekvapivo rýchlo. Samozrejme to nedosahuje kvalít drahších modelov, ale z toho aspektu som bol naozaj milo prekvapený.

Ako vidíte, už za 200 eur môžete mať skutočne schopný fotoaparát vo svojom smartfóne, ale treba myslieť na to, že má svoje limity. Výrobca sa vždy zameriava na hlavný snímač a tie ostatné sú na druhej koľaji. Ako som spomínal, makro snímač a snímač rozostrenia pozadia sú skôr len do počtu, aj keď občas so správnym objektom viete vytvoriť pekný makro snímok, ale obmedzením je stále jeho slabé rozlíšenie. V oblastí videa je najväčším problémom maximálne rozlíšenie a snímkovacia frekvencia len 30 fps. Za roztrasenými zábermi je častokrát chýbajúca optická stabilizácia, ale tú v tomto cenovom segmente ani nemôžete očakávať.

Aktuálne ceny nájdete aj na Heureka.sk:

TECHBOX.sk môže za predaj produktu v článku získať províziu formou affiliate programov slovenských e-shopov a porovnávačov cien.