Pozrite si
Seriál „Čo je to“ vznikol za účelom oboznámenia ľudí so skratkami z technologického sveta. Dnes sa pozrieme na to, čo je USB a ako vznikal.
V skratke…
Skratka USB (Universal Serial Bus) alebo skôr po slovensky univerzálna sériová zbernica je zbernica, slúžiaca predovšetkým na prenos informácií, a teda na pripájanie či už príslušenstva ku počítaču alebo prepojeniu viacerých zariadení.
USB systém má asymetrický dizajn. Zložený je z hostiteľského kontroléra a viacerých zariadení spojených v uzavretom cykle. Do tohto cyklu môžu byť následne pripojené ďalšie rozbočovače, pričom môžu tvoriť až 5-úrovňové stromy na jeden kontrolér.
V polovici 90-tych rokov, konkrétne sa tak stalo v roku 1996, na trh prišiel prvýkrát štandard USB vo verzii 1. Zaujímavosťou je, že spočiatku bolo USB určené výlučne pre počítače. Jeho obrovská popularita a využiteľnosť sa však uchytila a dnes sa s ním stretávame takmer všade. Od počítačov, cez smartfóny, tablety až po televízory a herné konzoly.
História USB sa začala písať už v roku 1994. Sedem vtedajších technologických gigantov – Compaq, DEC, IBM, Intel, Microsoft, NEC a Nortel si vtedy dalo za cieľ vytvoriť jednotný štandard, ktorý by vyriešil problém s kompatibilitou a zvýšil prenosovú rýchlosť.
Nahradiť malo pomalé sériové a paralelné porty, nakoľko tie neboli štandardizované a na ich používanie bolo potrebných veľa ovládačov. Ich riešením by bol port, ktorý by umožňoval pripojiť zariadenie bez potreby reštartovania či vypínania celého počítača.
O to sa mala postarať technológia Plug&Play, ktorá by automaticky rozoznala, o aký druh zariadenia ide a nainštaluje potrebné ovládače.
A tak vzniklo v roku 1996 prvé USB s prívlastkom 1.0. To dosahovalo rýchlosť 12 megabitov za sekundu. O dva roky však prišiel na trh vylepšený model vo verzii 1.1, ktorý už bol oveľa úspešnejší. Vďačiť za to mohol aj Apple a jeho iMacu, ktorý ho ako prvý počítač určený pre masový trh spopularizoval. iMac okrem USB nemal akékoľvek iné porty.
Ďalším výrazným krokom vpred bolo USB 2.0. To prišlo na prelome tisícročia, no oficiálne bolo štandardizované až v roku 2001 organizáciou USB Implementers Forum, do ktorého inak patrili všetky firmy, ktoré sa na vývoji aj podieľali.
S novým názvom prišla aj nová rýchlosť, až 40-násobný nárast rýchlosti oproti verzii 1.1. Kompatibilita s predchádzajúcim modelom však zostala zachovaná. Tieto USB porty nachádzame na zariadeniach dodnes.
Nástupcom je už tiež pomerne známy USB 3.0. Ten si za úlohu kládol ďalšie zlepšenie rýchlosti, a to až na 5 Gbit/s, zníženie spotreby elektrickej energie a spätnú kompatibilitu s USB 2.0. Neskôr sme sa dočkali zlepšenia v podobe USB 3.1, ktorý má rýchlosť navyšovať až na 10 Gbit/s. V smartfónoch či menších zariadeniach sa stretávame skôr s USB typu microUSB či po novom USB Type C (USB-C).
Nedá sa však povedať, že USB je najlepšie riešenie. Medzi lepších kandidátov patria primárne zbernice pre interné disky akými sú napríklad ATA, Serial ATA či SCSI. Pri týchto zberniciach ale používateľ prichádza o možnosť jednoduchej manipulácie, a tak je USB aspoň nateraz najvhodnejšou alternatívou, spolu s cloudovými úložiskami.
Zdroj