Climeworks spustil Mammoth, megatováreň na priame zachytávanie CO2

Teplo, teplejšie, prihorieva. To, že sa priemerná klíma otepľuje najrýchlejšie v dejinách meteorologických meraní, je jasné. Už menej isté sú dôvody tohto procesu. Pokiaľ patríte k oficiálnemu táboru klimatických alarmistov, určite ste presvedčení, že hlavným vinníkom je oxid uhličitý a jeho generovanie modernou technickou civilizáciou. Sopky a veľké lesné požiare nebudeme brať do úvahy, pretože tam nevieme uplatniť Green Deal a podobné kampane.

Tie sú namierené proti všetkým umelým zdrojom emisií CO₂ (aj CH₄), od dopravných prostriedkov, po piecky, krby a kotle na plyn, alebo pevné palivo, či energetickú bilanciu budov (kúrenie, aj chladenie) a poľnohospodárstvo. To, že sa voči tejto stratégii začína dvíhať u obyvateľov EU vlna odporu, je iný príbeh.  

Primárnym cieľom Európskej zelenej dohody je zabezpečiť, aby sa Európa do roku 2050 stala prvým klimaticky neutrálnym kontinentom. Pre dosiahnutie tohto cieľa bude potrebné, aby sa čisté emisie skleníkových plynov vyprodukované členskými štátmi EÚ do roku 2050 rovnali nule. To znamená, že členské štáty EÚ budú môcť vypustiť iba také množstvo CO₂, ktoré budú schopné zachytiť prírodné a umelé zachytávače uhlíka. A nezabúdajme ani na metán, ktorý pr(o)dukujú kravy.

Švajčiarsky start-up Climeworks rozhodne považuje CO₂ za úhlavného nepriateľa a svoj biznis už niekoľko rokov zakladá na jeho aktívnej likvidácii. Firma je presvedčená, že nestačí iba znižovať naše emisie skleníkových plynov, ale kvôli ochrane klímy musíme CO₂ z atmosféry aktívne sťahovať a bezpečne ukladať pomocou zariadení na priame zachytávanie vzduchu (direct air capture, DAC).

Climeworks bol už aj doteraz držiteľom rekordu, keď prevádzkoval na Islande, asi 50 km od Reykjavíku, najväčšiu továreň Orca na zachytávanie uhlíka s kapacitou odsávania približne 4 000 ton CO₂ z atmosféry ročne. Zhruba pred mesiacom však spustil novú prevádzku, opäť na Islande, ktorá z atmosféry stiahne a do zeme uloží za rok až 36 000 ton CO₂.

Nový závod DAC+S  (direct air capture and storage) sa volá Mammoth a je vybavený 72 priemyselnými ventilátormi. Zatiaľ je v prevádzke 12 z nich, 60 zvyšných ventilátorov bude spustených do konca tohto roku.
CO₂ sa ani v tomto prípade nerecykluje, ale ukladá sa hlboko (asi 700 metrov) pod zemou, kde nakoniec viac-menej natrvalo uviazne v hornine. Závody Mammoth aj Orca sa nachádzajú na spiacej sopke v geotermálnom parku Hellisheiði. Tam sa nachádza veľká geotermálna elektráreň, ktorá poháňa ich technológiu – napája ventilátory a vyhrieva chemické filtre na extrakciu CO₂ vodnou parou.

Po extrakcii sa CO₂ oddelí od pary, stlačí sa a rozpustí vo vode. Táto „sódovka“ (kyselina uhličitá) sa pumpuje pod zem do sopečného čadiča, pričom reaguje s horčíkom, vápnikom a železom v hornine za vzniku kryštálov, ktoré sa stávajú pevnými zásobárňami CO₂. Vybavené!

Ekonomika takéhoto biznisu však môže fungovať len v spolupráci s externými partnermi, prípadne s dotáciami, pretože s uhličitanmi uloženými v zemi sa obchodovať nedá. To ale neplatí o emisných povolenkách, ktoré sa nekompromisne stávajú súčasťou podnikania v rámci ekologických reštrikcií. Takto si firmy produkujúce CO₂ môžu kúpiť od spoločností ako Climeworks likvidáciu určitého objemu oxidu uhličitého a sami ho môžu „veselo“ vypúšťať ďalej. Nevyzerá to úplne zmysluplne, ale takto to zrejme bude fungovať.

Problém je v kvantite. Aby svet dosiahol „uhlíkovú neutralitu“ do roku 2050, mali by sme zo vzduchu odstrániť až 16 miliárd ton CO₂ ročne, tvrdí spoluzakladateľ Climeworks Jan Wurzbacher podľa správy CBS News.

Tých 36 000 ton CO₂ zachytených závodom Mammoth, ktorý síce nie je jediným, ale je zďaleka najväčším DAC+S zariadením na svete, je doslova len kvapkou v mori. Predstavuje len 0,0006 percenta z potrebného minimálneho množstva oxidu uhličitého, ktorý treba podľa Wurzbachera ročne odstraňovať.

Climeworks apeluje na firmy po celom svete, aby intenzívne pracovali na zachytávaní skleníkových plynov. Samotná švajčiarska spoločnosť chce dosiahnuť „milióny ton“ CO₂ zachytených ročne do roku 2030 a miliardu ton do roku 2050.

Metóda zachytávania uhlíka je len jedným z mnohých prístupov. Ďalšou, pravdepodobne zmysluplnejšou možnosťou je obnova a rozširovanie lesov. Stromy totiž nielen odsávajú z atmosféry CO₂, ale zachytávajú aj prachové častice, produkujú kyslík a skrz odparovanie vody klímu priamo ochladzujú. Len by bolo treba vymyslieť, ako s lesmi skombinovať obchodovanie s emisnými povolenkami.