Vedci poukazujú na globálny nárast teploty o 1,5°C ako na prah, ktorý planéta nedokáže prekonať bez ťažkých následkov na zmenu klímy. Podľa poslednej správy OSN sa v dôsledku ľudskej činnosti už teplota zvýšila o 1°C a planéta by mohla prekročiť hranicu 1,5°C už v roku 2030, pokiaľ budú emisie skleníkových plynov rásť súčasnou rýchlosťou.
Po desivých prognózach, že na zastavenie klimatickej zmeny máme čas už len do konca budúcej dekády, teraz prichádza aj povzbudzujúca informácia.
Boom obnoviteľných zdrojov
Najnovšia správa Medzinárodnej agentúry pre energiu (International Energy Agency – IEA) naznačuje, že podľa optimistického scenára by do roku 2023 mohli na svete pribudnúť nové obnoviteľné zdroje energie s výkonom až 1,3 terawattov (TW).
Aj keď by sa všetko nevyvíjalo ideálne, podľa konzervatívnejšej prognózy by mohol prírastok obnoviteľných zdrojov činiť 1 TW. Pre ilustráciu, podľa IEA ide o výkon, ktorý by stačil na pokrytie energetických potrieb celej Európy.
Aj tento prírastok však skrýva isté otázniky. Pod obnoviteľnými, alebo „zelenými“ zdrojmi energie si väčšinou predstavíme fotovoltaické, alebo veterné elektrárne, prípadne staré dobré hydroelektrárne. V hre je však aj obnoviteľná energia, ktorá je ešte zelenšia, hoci len podľa farby vstupnej suroviny.
Reč je o takzvanej bioenergii. Tá zahŕňa kvapalné biopalivá (etanol, benzín, naftu a aditíva), drevené pelety a bioplyn. Kým fotovoltaika, vietor a voda majú veľký podiel pri výrobe elektrickej energie, bioenergia sa viac uplatňuje v doprave a hlavne pri výrobe tepla.
Problematická bioenergia
Ide o kontroverznú cestu, pretože pri spaľovaní biopalív sa takisto uvoľňuje do atmosféry oxid uhličitý. Napriek tomu, že zástancovia biopalív namietajú, že ide o recyklovaný CO2, ktorý predtým rastliny z atmosféry stiahli, nejde o perpetuum mobile. Nemalá uhlíková stopa vzniká aj pri výrobe a distribúcii biopalív a tá už je oproti rastlinnému extrahovaniu uhlíka z atmosféry prídavkom navyše.
A nezabúdajme ani na iracionálne počínanie štátov, ktoré bez regulácií dotujú spaľovanie biomasy a pestovanie plodín na energetické účely. Dôsledkom je devastácia lesov a kolaps tradičného poľnohospodárstva.
Ale riaditeľ IEA, Dr. Fatih Birol, hovorí, že moderná bioenergia je prehliadaným oborom obnoviteľnej energie. Jej podiel na celkovej spotrebe energie z obnoviteľných zdrojov vo svete je pritom približne 50%. To znamená toľko, ako dodávajú zdroje na báze vodnej, solárnej a veternej energie dokopy.
Bloomberg uvádza, že bioenergia zahŕňa kvapalné palivá vyrobené z rastlín, plyn z anaeróbneho rozkladu a drevených peliet, ale vylučuje energiu získanú z biomasy, ako je drevo a biologický odpad.
Len bioenergia, ktorá znižuje emisie skleníkových plynov počas životného cyklu a zároveň zabraňuje negatívnym sociálnym, environmentálnym a hospodárskym vplyvom, by mala zohrávať budúcu pozitívnu úlohu v systéme čistých energií, tvrdí IEA. S tým sa dá len súhlasiť. (S)prosté spaľovanie drevnej štiepky z holorubov má s čistou energiou skutočne málo spoločného.
Lídrom bude Čína, USA mieria do minulosti
Asi 40% prírastku obnoviteľných zdrojov energie bude počas nasledujúcich piatich rokov inštalovaných v Číne. Úspešný vývoj sa očakáva aj v ďalšej krajine BRIC. Brazília má podľa najnovšej správy IEA do roku 2023 získavať z obnoviteľných zdrojov – väčšinou z hydroelektrární a bioenergie – až polovicu svojej spotreby.
Čína bude v roku 2023 absolútnym svetovým lídrom v oblasti solárnych elektrární, keď bude mať nainštalovaných takmer 40% svetovej fotovoltickej (FV) kapacity. Na druhom mieste zostanú USA, pred Indiou, ktorá svoju kapacitu FV zvýši štvornásobne.
Environmentálnu idylku ale pokazia ďalšie ázijské krajiny. Tie kvôli pokrývaní dopytu po elektrickej energii budú naďalej budovať tepelné elektrárne spaľujúce uhlie, aby nasýtili energetický hlad svojich rastúcich ekonomík.
EÚ prekoná v raste obnoviteľných zdrojov USA, najmä preto, že sa očakáva dopad politických rozhodnutí amerického prezidenta Trumpa, ktoré favorizujú uhlie a iné fosílne palivá pred čistými zdrojmi energie. Baníci a ťažiari sú aj voličmi. Ale to sú aj ľudia, ktorým záleží na čistom vzduchu, vode a pôde, takže by svoj názor mali dať najavo.